Zákon 49/1941 Sl.z. platný od 15.2.1945 do 1.1.1952

Sponzorované odkazy:

Zákon 49/1941 Sl.z. platný od 15.2.1945 do 1.1.1952, v znení novely 24/1945

Zákon zo dňa 18. marca 1941 o civilných inžinieroch.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Pojem.
§ 1.

Civilní inžinieri sú osoby, ktoré dostaly oprávnenie vykonávať činnosť podľa tohto zákona.

Roztriedenie a titul.
§ 2.

(1) Kategórie civilných inžinierov sú:
1. civilní inžinieri stavební;
2. civilní inžinieri pre architektúru a pozemné staviteľstvo;
3. civilní inžinieri strojní;
4. civilní inžinieri elektrotechnickí;
5. civilní inžinieri banskí;
6. civilní inžinieri lesní;
7. civilní inžinieri chemickí;
8. civilní inžinieri zememeračskí;
9. civilní inžinieri poľnohospodárski.
(2) Civilní inžinieri majú právo a pri výkone svojho oprávnenia aj povinnosť užívať príslušný titul podľa ods. 1.
(3) Minister dopravy a verejných prác môže po vypočutí príslušnej záujmovej organizácie inžinierskej (v ďalšom texte „Komora“) vyhláškou v Slovenskom zákonníku zmeniť kategórie civilných inžinierov alebo zriadiť nové kategórie.
(4) Vláda po vypočutí Komory môže nariadením ustanoviť alebo zmeniť predpísanú odbornú spôsobilosť a rozsah oprávnenia civilných inžinierov, ako aj podrobnejšie vymedziť ich povinnosti.

Rozsah oprávnenia.
§ 3.

(1) Civilní inžinieri kategórií, uvedených v § 2, ods. 1, č. 1 až 9, sú oprávnení vykonávať príslušné práce len vo svojich odboroch, pokiaľ §§ 4 až 8 neurčujú inak.
(2) Obsahom oprávnenia civilných inžinierov stavebných sú stavby cestné, mostné, pozemné, vodné a vodohospodárske, stavby a práce vodárenské, stokovacie, prameňové a kúpeľné práce vodohospodárske, stavby v súvislosti s technickou úpravou pôdy, meliorácie každého druhu a sceľovania pozemkov, s výnimkou zememeračských prác pri sceľovaní pozemkov alebo iných všeobecných úpravách pozemkovej držby, ďalej stavby železničné, jaskové, hlbinné a príbuzné stavby s výnimkou banských prác, ako aj špeciálne stavebné konštrukcie, ktoré vyžadujú složité statické výpočty, z každého materiálu a všetkých systémov.
(3) Odbory civilných inžinierov, uvedených v § 2, ods. 1, č. 2 až 9, sú určené ich titulmi (§ 2).
(4) Vo svojich odboroch sú civilní inžinieri oprávnení:
a) vyhotovovať plány a technické návrhy každého druhu, technické zprávy, výpočty, výkazy hmôt a prác, ako i rozpočty predbežné a podrobné;
b) viesť technické práce, spadajúce do ich odboru, prevziať vykonávanie takýchto prác, ako i preberať (kolaudovať) práce inými vykonané;
c) vykonávať meranie (zamerovanie, zápisy, výpočty, plány), pokiaľ súvisia s navrhovaním a vykonávaním technických prác – vynímajúc tie zememeračské práce, ktoré sú potrebné pre sostavenie nového alebo pre úpravu doterajšieho katastrálneho operátu -, vyhotovovať príslušné plány polohopisné a svahomerné, potom iné práce prípravné, zisťovacie a vymerovacie, skúšobné a kontrolné, pokiaľ súvisia s ich poradnou a znaleckou činnosťou alebo s navrhovaním a vykonávaním technických prác, a to v medziach svojich oprávnení.

§ 4.

(1) Civilní inžinieri banskí sú oprávnení vyhotovovať a prevádzať návrhy, projekty a rozpočty technických prác s baníctvom súvisiacich (§ 131 obecného banského zákona), najmä strojov a zariadení potrebných pre banské závody, úpravne a huty, ďalej vymeriavať a mapovať v bani a na povrchu, kontrolovať a overovať plány a kópie banských diel, mať dohľad, vedenie a dozor pri vykonávaní takýchto prác osobami inými, podávať posudky, výpočty a odhady vo veciach banských a pod.
(2) Výkony civilných inžinierov banských, vykonané na príkaz banského úradu, ako vymedzníkovanie, obnova a určenie hraníc banských oprávnení (§§ 64, 67 a 68 obecného banského zákona), osvedčenia vydané nimi na podklade takých výkonov o zistených skutočnostiach, overovanie originálov a kópií máp, pokladajú sa za také, ako keby boly vykonané úradníkom vrchnostenského banského úradu.

§ 5.

Civilní inžinieri chemickí sú oprávnení vyhotovovať projekty a návrhy na chemicko-technické práce – v tom aj na menšie práce stavebné, strojné a elektrotechnické nízkeho napätia, s nimi priamo súvisiace, zariaďovať chemicko-technické postupy, vykonávať na žiadosť alebo na príkaz výrobnú, technickú, pracovnú, hospodársku a bezpečnostnú kontrolu v chemicko-technických závodoch, konať chemicko-technické rozbory, podávať chemicko-technické a technologické posudky.

§ 6.

Civilní inžinieri zememeračskí sú oprávnení vyhotovovať a vykonávať všetky zememeračské práce spojené s úpravou pozemkovej držby i sceľovania pozemkov, s výnimkou melioračných prác každého druhu, ďalej každé projektovanie, vymeriavanie vo vodorovnom a svislom smere vo vymeriavacom odbore, a to najmä: plány polohopisné a svahomerné, plány na rozdelenie a ohraničenie pozemkov, plány komasačné a arondačné s výnimkou plánov bonitačných, plány parcelačné, segregačné, proporciačné, vytýčenie, upravovanie a obmedzníkovanie hraníc, meranie výšok, všetky kartografické a fotogrametrické práce a plány.

§ 7.

Civilní inžinieri poľnohospodárski sú oprávnení vyhotovovať návrhy, projekty a rozpočty pre poľnohospodársku výrobu, tieto uskutočňovať, pre poľnohospodársku výrobu prevádzať výskumníctvo, pokusníctvo, rozbory a skúšanie výrobných prostriedkov poľnohospodárskych (okrem paliva, svietiva a mazadiel), ďalej rozbory, skúšanie poľnohospodárskych a poľnohospodársko-priemyselných výrobkov, pokiaľ sa ďalej technologicky nespracujú a nepoužívajú, podávať odborné mienky a posudky, vykonávať bonitácie a bonitačné plány, odhady poľnohospodárskych podnikov a pozemkov i odhady škôd živelných na nich, kalkulácie a štatistiky, preskúmavať uvedené činnosti a vydávať o tom overenia, organizovať a viesť poľnohospodárske podniky a poľnohospodársko-priemyslové závody, vyhotovovať hospodárske dispozície a rozpočty na ich zariadenie a vykonávať na žiadosť alebo na príkaz výrobnú, účtovnú a obchodnú revíziu prevádzky; projektovať a vykonávať hospodárske zveľadenie pôdy, jednoduché zariadenia odvodňovacie a zavodňovacie na jednotlivých poľnohospodárskych podnikoch, a to len v súvislosti s hospodárskou melioráciou, v tej istej súvislosti úpravu pastvín, rekultiváciu pozemkov, okrem zalesňovania, a to bez akýchkoľvek úprav tokov a väčších zariadení stavebných a pokiaľ súvisia s prevádzkou a zariadením poľnohospodárskych závodov; dispozične projektovať poľnohospodárske stavby pozemné a jednoduché zariadenia strojné a elektrotechnické nízkeho napätia, pokiaľ súvisia s prevádzkou a zariadením poľnohospodárskych a poľnohospodársko-priemyslových podnikov.

§ 8.

Oprávnenia uvedené v § 3, ods. 4 prislúchajú aj mimo vlastný odbor:
1. civilným inžinierom stavebným, nakoľko ide o jednoduché zariadenia strojné a elektrotechnické nízkeho napätia, ak súvisia priamo so stavbami a prácami inžinierskymi, uvedenými v § 3, ods. 2, a sú ich doplnkom;
2. civilným inžinierom pre architektúru a pozemné staviteľstvo, nakoľko ide o iné stavebné zariadenia a jednoduché strojné a elektrotechnické zariadenia nízkeho napätia, ak tieto zariadenia súvisia priamo s pozemnými stavbami a sú ich doplnkom;
3. civilným inžinierom strojným, nakoľko ide o iné stavebné zariadenia, počítajúc v to jednoduché pozemné stavby a jednoduché elektrotechnické zariadenia, ak tieto stavby a zariadenia priamo súvisia so stavbami a prácami strojnými a sú ich doplnkom;
4. civilným inžinierom elektrotechnickým, nakoľko ide o iné stavebné zariadenia, počítajúc v to jednoduché pozemné stavby a jednoduché strojné zariadenia, ak tieto stavby a zariadenia priamo súvisia so stavbami a prácami elektrotechnickými a sú ich doplnkom;
5. civilným inžinierom lesným, nakoľko ide o jednoduché stavby pozemné, cestné, vodné, mostné, stavby lesných dopravných prostriedkov, zariadení na dopravu lesných produktov, lesných železníc pre neverejnú dopravu a jednoduché zariadenia strojné a elektrotechnické nízkeho napätia, nakoľko tieto stavby a zariadenia priamo súvisia s prevádzkovým zariadením a hospodárstvom lesným a sú jeho doplnkom, ďalej nakoľko ide o lesnícko-technické hradenie bystrín.

§ 9.

Civilní inžinieri sú oprávnení vo veciach svojho povolania radiť stranám a v medziach príslušných právnych predpisov ich zastupovať pred úradmi, ďalej vykonávať znaleckú činnosť pre súdy a úrady, korporácie a strany, podávať posudky, konať výpočty, odhady, kalkulácie, na žiadosť alebo na príkaz uskutočňovať kontrolu prevádzky a revízie vo všetkých odvetviach svojho odboru, preskúšavať a overovať príslušné listiny, projekty, plány, návrhy, výkresy, výpočty a postupy alebo ich kópie.

§ 10.

(1) Ustanovenia o oprávneniach civilných inžinierov nevzťahujú sa na práce konané zamestnancami štátu alebo štátnych podnikov a do konca roku 1942 ani na práce zamestnancov sväzkov územnej samosprávy a ich podnikov.
(2) Ak vznikne spor alebo pochybnosť o rozsahu oprávnenia jednotlivých kategórií civilných inžinierov alebo o udelení oprávnenia, rozhodne po vypočutí Komory minister dopravy a verejných prác, kde treba, v dohode s príslušnými ministrami.

§ 11.

(1) Úrady verejnej správy pokladajú listiny, vysvedčenia, výkresy, výpočty, posudky a pod., ktoré na ich žiadosť vyhotovili civilní inžinieri vo svojom odbore predpísaným spôsobom, za také, ako by ich bol vyhotovil štátny úrad.
(2) Podľa plánov, vyhotovených alebo overených civilnými inžiniermi, možno udeliť najmä povolenie stavebné, vodoprávne a iné, ako aj živnostensko-právne schválenie.

Odborný a pomocný personál.
§ 12.

(1) Civilní inžinieri môžu zamestnávať odborný a pomocný personál.
(2) Civilní inžinieri, pokiaľ vykonávajú práce so svojím vlastným živnostenským pomocným personálom, podliehajú ustanoveniam hlavy VI. a VII. živnostenského zákona, pričom funkciu živnostenského spoločenstva vykonáva Komora. Organizáciu Komory upraví osobitný právny predpis.

Prevodzovne.
§ 13.

Predpisy hlavy III. živnostenského zákona sa vzťahujú aj na prevodzovne civilných inžinierov, nakoľko sú splnené podmienky § 40 živnostenského zákona.

Nadobúdanie oprávnenia.
§ 14.

(1) Oprávnenie civilného inžiniera môže dostať bezúhonný a svojprávny slovenský štátny občan, ak
a) vykonal príslušné odborné štúdiá (§ 16),
b) bol prakticky zamestnaný po určený čas a predpísaným spôsobom (§ 17),
c) vykonal skúšku, ak nie je od nej oslobodený (§ 18).
(2) Oprávnenie nemôže dosiahnuť:
a) zamestnanec štátu, jeho alebo ním spravovaných podnikov, ústavov, fondov alebo základín, v činnej službe, vynímajúc osoby uvedené v § 19, veta druhá;
b) kto vykonáva zamestnanie, ktoré sa nesrovnáva s povahou a výkonom povolania civilného inžiniera, alebo sa stal svojím konaním nehodným dôvery;
c) kto sa pokladá podľa platných predpisov za Žida, ak minister dopravy a verejných prác po vypočutí Komory a Ústredného hospodárskeho úradu nepovolil výnimku.
(3) Zamestnancom [ods. 2, písm. a)] na odpočinku môže udeliť oprávnenie minister dopravy a verejných prác po vypočutí Komory len so súhlasom ministra financií.

§ 15.

(1) Oprávnenie civilného inžiniera udeľuje na žiadosť minister dopravy a verejných prác, kde treba v dohode so zúčastnenými ministrami. Oprávnenie platí pre celé územie štátu.
(2) Cudzincom možno udeliť oprávnenie civilného inžiniera iba v tom prípade, ak okrem splnenia ostatných pre tuzemcov platných podmienok preukážu, že pôsobili ako inžinieri alebo ako podnikatelia, uvedení v § 34, na území Slovenskej republiky pred 14. marcom 1939. Výnimky z tohto ustanovenia môže povoliť na žiadosť uchádzačov minister dopravy a verejných prác, kde treba v dohode so zúčastnenými ministrami. Takéto oprávnenie možno viazať podmienkami.
(3) Civilný inžinier môže začať vykonávať svoje oprávnenie, ak složí na príslušnom okresnom úrade prísahu, že bude svedomite a nestranne vykonávať práce jemu kýmkoľvek sverené.
(4) Okresný úrad vyhlási v Úradných novinách deň složenia prísahy a sídlo civilného inžiniera, ako i každú jeho zmenu (§ 22).

Odborné štúdiá.
§ 16.

(1) Štúdiá možno preukázať vysvedčením Slovenskej vysokej školy technickej alebo niektorej vysokej školy technického smeru bývalej republiky Česko-Slovenskej o složení záverečnej (odbornej) štátnej skúšky alebo o dosiahnutí doktorátu príslušného odboru, a to:
a) pre civilných inžinierov stavebných, pre architektúru a pozemné staviteľstvo, strojných, elektrotechnických, banských, lesných, chemických a poľnohospodárskych, na príslušnom študijnom oddelení alebo patričnom odbore niektorej vysokej školy technického smeru;
b) pre civilných inžinierov zememeračských na oddelení zememeračského inžinierstva vysokej školy technického smeru alebo na bývalom geodetickom behu niektorej vysokej školy technickej, ďalej do 1. marca 1934 na niektorom inom odbore niektorej vysokej školy technického smeru, ktorého štátne skúšky obsahujú aj skúšku z vyššej geodézie;
c) pre civilných inžinierov banských na banskom odbore vysokej školy banskej a lesníckej v Banskej Štiavnici alebo vysokej školy banskej v Přibrami.
(2) Pre dosiahnutie oprávnenia civilného inžiniera elektrotechnického možno štúdiá preukázať aj vysvedčením o složení druhej štátnej skúšky z odboru pre stavbu strojov, keď v čase, kedy bola táto skúška složená, nebolo ešte na tej-ktorej vysokej technickej škole osobitné oddelenie pre elektrotechniku.
(3) Ak ide o obdobné vzdelanie na niektorej cudzozemskej vysokej škole rovnakej úrovne, má záverečný cudzozemský študijný preukaz rovnakú platnosť podľa odsekov 1 alebo 2 len po nostrifikovaní Ministerstvom školstva a národnej osvety.
(4) Študijným vysvedčeniam, uvedeným v ods. 1 až 3, rovnajú sa obdobné vysvedčenia niektorej vysokej školy technickej alebo jej na roveň postavenej odbornej školy v bývalom Rakúsko-Uhorsku, získané najneskoršie 31. júla 1919.
(5) Študijným vysvedčeniam, uvedeným v ods. 1 až 3, rovná sa ďalej preukaz o tom, že žiadateľ dostal na niektorom odbore vysokej školy technickej v Budapešti diplom inžiniera, alebo že nadobudol oprávnenie na užívanie titulu inžiniera „diplomovaný“ podľa nariadenia č. 22.578/1890 V.K.M. (uh. min. kultu a vyučovania) a to v obidvoch prípadoch najneskoršie 31. júla 1919.

Praktické zamestnanie.
§ 17.

(1) Praktické zamestnanie treba preukázať uspokojivým a hodnoverným vysvedčením o tom, že uchádzač vykonal po ukončení predpísaných štúdií odbornú prax, trvajúcu najmenej päť rokov, a uchádzač, ktorý z príslušného odboru nadobudol doktorskú hodnosť, odbornú prax, trvajúcu najmenej štyri roky. Čas praxe od skúšky dospelosti až po druhú štátnu skúšku a čas, strávený v prezenčnej službe vojenskej alebo v náhradnej zálohe, ako aj počas mobilizácie alebo vojny, môže sa počítať polovicou.
(2) Odborná prax musí byť vykonaná alebo u civilného inžiniera príslušného odboru alebo u staviteľa (§ 34, ods. 1) alebo pod vedením odborníka vo verejnej alebo súkromnej službe alebo v štátnom podniku, fonde i základine, ktoré sú spôsobilé sprostredkovať praktické vedomosti, potrebné pre príslušný odbor.
(3) Za rovnakú prax pokladá sa aj odborná činnosť toho druhu na vysokých školách technického smeru.
(4) O započítateľnosti odbornej praxe treba vypočuť Komoru; v sporných prípadoch podľa ods. 3 je smerodajné stanovisko Ministerstva školstva a národnej osvety.

Skúška.
§ 18.

(1) Skúške pred komisiou, ktorú zriadi minister dopravy a verejných prác, možno sa podrobiť po ukončení predpísaných štúdií a po uplynutí troch rokov predpísanej praxe. Tu platí rovnako ustanovenie § 17, ods. 1. Ku skúške možno pripustiť len uchádzačov, ktorí vyhovujú podmienkam, predpísaným v § 14, ods. 1, písm. a) a b).
(2) Predmety skúšky sú:
a) národné hospodárstvo,
b) základy ústavného a správneho práva,
c) zákony a nariadenia odborné i stavovské, vzťahujúce sa na povolanie civilného inžiniera príslušnej kategórie.
(3) Skúška z národného hospodárstva a ústavného a správneho práva sa odpustí uchádzačom, ktorí sa preukážu vysokoškolskými vysvedčeniami o skúške z týchto predmetov, alebo ktorí pri niektorej štátnej skúške podľa skúšobných predpisov, platných pre ich odbor, museli preukázať vedomosti z týchto predmetov, ďalej uchádzačom, ktorí už nadobudli oprávnenia civilného inžiniera niektorej kategórie.
(4) Od skúšky sú celkom oslobodení:
a) profesori a súkromní docenti na vysokých školách technického smeru, ktorí učia praktickým odborom;
b) uchádzači o oprávnenie pre kategórie, uvedené v § 2, ods. 1, ak složili skúšku, predpísanú pre ustanovenie (alebo povýšenie) technickým alebo meračským úradníkom I. služobnej triedy v službách štátu, jeho alebo ním spravovaných podnikov, fondov alebo základín;
c) uchádzači o opätovné udelenie oprávnenia, ktorých predošlé oprávnenie zaniklo podľa § 27, ods. 2, č. 3, písm. b).
(5) Skúška uchádzačov o oprávnenie civilného inžiniera lesného, složená podľa tohto zákona, nahradzuje štátnu skúšku pre lesných hospodárov.
(6) Podrobnejšie ustanovenia o skúške a o skúšobnej komisii vydá vláda nariadením.

Povinnosti.
§ 19.

Civilný inžinier nemôže byť súčasne zamestnancom štátu, jeho podnikov, fondov, alebo základín. To sa nevzťahuje na profesorov, ustanovených na vysokých školách technického smeru, ktorí prednášajú praktické predmety alebo predmety teoretické, ak oprávnenie nadobudli predpísaným spôsobom, ani na ich vedecké pomocné učiteľské sily, pokiaľ nie sú v inej štátnej službe.

§ 20.

(1) Civilný inžinier za odmenu je povinný prispieť štátu, jeho podnikom, fondom alebo základinám na každé vyzvanie žiadanou pomocou v technických veciach svojho odboru miesto štátnych technických orgánov. Táto pomoc môže záležať v tom, že sa mu sverí vykonanie jednotlivých výkonov, trvalý dozor na stavbu, vedenie stavby a pod.
(2) Civilného inžiniera nemožno bez jeho súhlasu zamestnávať úradnými prácami mimo obvodu okresného úradu (civilného inžiniera banského mimo obvodu obvodného banského úradu), v ktorom má svoje sídlo, ani dlhšie ako tridsať dní do roka.

§ 21.

(1) Civilní inžinieri sú povinní na svojich písomnostiach a pečiatkach použiť štátny znak v prípadoch § 11, ods. 1.
(2) Civilní inžinieri sú povinní pre výkon svojho povolania zriadiť vo svojom sídle riadnu úradnú miestnosť a túto označiť svojím menom a titulom. Svoju kanceláriu sú civilní inžinieri povinní viesť osobne.
(3) Civilní inžinieri môžu prijímať do svojej praxe kandidátov civilného inžinierstva, ktorých musia zamestnávať len pod vlastným vedením a osobnou zodpovednosťou.
(4) Civilní inžinieri sú povinní vydávať týmto kandidátom vysvedčenia o ich praxi.
(5) Civilní inžinieri sú povinní spravovať sa pri výkone svojho povolania ustanoveniami sadzobníka, ktorý s času na čas vydáva minister dopravy a verejných prác po vypočutí príslušných ministrov a Komory. V tomto sadzobníku treba určiť i odmeny za úkony civilných inžinierov, uvedené v § 20.

§ 22.

(1) Civilný inžinier je povinný ohlásiť do 15 dní každú zmenu svojho sídla príslušnému okresnému úradu. Ak sa presťahuje do obvodu iného okresného úradu, ohlási túto zmenu aj okresnému úradu nového sídla. U civilných inžinierov banských rozhodný je obvod a príslušnosť obvodného banského úradu.
(2) O každom svojom presídlení upovedomí civilný inžinier aj Komoru.

§ 23.

Každý civilný inžinier je povinný viesť denník s postupnými číslami o všetkých úkonoch, ktoré vybavil alebo dal svojím menom vybaviť.

Pobočné kancelárie.
§ 24.

(1) Civilným inžinierom nie je dovolené zriaďovať mimo svojej riadnej kancelárie pobočnú kanceláriu, v ktorej by prijímali príkazy.
(2) Pobočné kancelárie, zriadené na obstarávanie jednotlivých prevzatých prác, treba po skončení týchto prác zrušiť.

Zánik oprávnenia.
§ 25.

(1) Oprávnenie civilného inžiniera zaniká:
a) smrťou,
b) vzdaním sa oprávnenia,
c) prijatím štátneho úradu (§ 14, ods. 2, písm. a) a § 19),
d) zbavením svojprávnosti a upadnutím do konkurzu,
e) stratou štátneho občianstva,
f) usnesením podľa § 27, vyslovujúcim stratu oprávnenia.
(2) V prípadoch, uvedených v ods. 1, písm. b) až e), vysloví zánik oprávnenia minister dopravy a verejných prác na návrh Komory.
(3) Zánik oprávnenia vyhlási Komora v Úradných novinách.

Spoločnosti obchodného práva.
§ 26.

(1) Spoločnosti podľa obchodného práva môžu vykonávať oprávnenia civilných inžinierov stavebných a civilných inžinierov pre architektúru a pozemné staviteľstvo, ak účelom spoločnosti podľa stanov je vykonávať oprávnenia uvedených dvoch kategórií civilných inžinierov (§ 2 ods. 1 č. 1 a 2) a ak pri verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti aspoň jeden ručiaci spoločník, ktorý je oprávnený spoločnosť osobne viesť a zastupovať, pri spoločnosti s ručeným obmedzením, pri účastinnej spoločnosti a pri družstve, prokurista, je civilným inžinierom príslušnej kategórie.
(2) Ak prestane byť jediný oprávnený civilný inžinier, ktorý osobne viedol a zastupoval spoločnosť, neočakávane spoločníkom alebo prokuristom, spoločnosť je povinná do troch mesiacov prijať alebo vymenovať za takého nového civilného inžiniera príslušnej kategórie, ktorý bude poverený osobným vedením a zastupovaním spoločnosti. Ak sa tak nestane, Komora po uplynutí troch mesiacov bezodkladne vymenuje substitúta – civilného inžiniera príslušnej kategórie na odborné vedenie a zastupovanie spoločnosti na jej trovy.
(3) Na spoločnosti podľa obchodného práva sa neprenášajú osobné oprávnenia civilných inžinierov uvedené v § 9 a § 11 ods. 1. Civilný inžinier nemôže byť spoločníkom alebo prokuristom vo viac ako v jednej spoločnosti, môže však mať vlastnú kanceláriu. Ustanovenia § 14 ods. 2 a 3 platia obdobne.
(4) Dozor nad zachovávaním ustanovení ods. 1 až 3 vykonáva Komora, ktorej sú spoločnosti povinné hlásiť okolnosti uvedené v ods. 1 a 2.
(5) Právo vykonávať oprávnenie civilného inžiniera spoločnosťami (ods. 1) udeľuje po vypočutí Komory minister dopravy a verejných prác po dohode s ministrom hospodárstva.

Stíhanie porušenia povinností.
§ 27.

(1) Civilní inžinieri podliehajú disciplinárnej moci Komory, ak zanedbávajú svoje povinnosti ku Komore, ak poškodzujú vážnosť a dôstojnosť stavu civilných inžinierov, ak sa dopúšťajú „krytia“ (ods. 2, č. 3, písm. c) alebo ak inakšie porušujú povinnosti, uložené im týmto zákonom.
(2) Komora môže:
1. písomne pokarhať,
2. uložiť peňažný trest až do Ks 50.000,
3. vysloviť stratu oprávnenia civilného inžiniera na čas alebo navždy, najmä:
a) ak sa dopustí civilný inžinier pri vedení alebo vykonávaní prác do jeho odboru spadajúcich ťažkých alebo opätovných prečinov, ohrožujúcich a poškodzujúcich verejné záujmy, alebo vedomých nesprávností, alebo ak zavinil chyby, ktoré zrejme dokazujú, že jeho činnosť neodpovedá podmienke potrebnej spôsobilosti,
b) ak vykonáva zamestnanie, ktoré sa nesrovnáva s povahou a výkonom povolania civilného inžiniera, alebo ak sa stal nehodným dôvery,
c) ak sa dopustí „krytia“, za ktoré treba pokladať každé prevzatie vedenia inžinierskych prác, zadaných osobám neoprávneným.
(3) Proti disciplinárnym usneseniam Komory možno sa odvolať na Ministerstvo dopravy a verejných prác, ktoré rozhodne s konečnou platnosťou. Odvolanie treba podať na Komore do 15 dní od doručenia usnesenia. Odvolanie má odkladný účinok.
(4) Disciplinárny poriadok vydá vláda nariadením.

§ 28.

Komora môže civilného inžiniera suspendovať, ak je tento pod obžalobou pre zločin, alebo ak uzná za odôvodnené, aby so zreteľom na priebeh trestného alebo disciplinárneho pokračovania nevykonával civilný inžinier svoju činnosť.

Trestné ustanovenia.
§ 29.

Kto užíva neoprávnene názov, označenie alebo pečať, určené pre civilných inžinierov, kto užíva označenie, ktorým môže byť verejnosť uvedená do omylu, ako by šlo o civilného inžiniera, ďalej kto sa dal „kryť“ oprávnením civilného inžiniera alebo vykonáva práce do oprávnenia civilného inžiniera spadajúce a nemá na to oprávnenie, potresce sa okresným (štátnym policajným) úradom, ak nejde o čin trestný súdne, pre priestupok peňažným trestom do Ks 50.000. Nevymožiteľný peňažný trest sa premení na trest zatvorenia podľa miery zavinenia, najviac na jeden mesiac.

Ustanovenia prechodné.
§ 30.

Pre kandidátov, ktorí složili alebo složia do konca roku 1948 druhú štátnu skúšku, skracuje sa predpísaný čas praktického zamestnania (§ 17, ods. 1) na polovicu a do neho možno polovicou zarátať aj čas praxe po skúške dospelosti alebo vo vojenskej službe.

§ 31.

(1) Diplomovaní inžinieri, inžinieri bez označenia „diplomovaní“ a oprávnení zememerači, ktorí vykonávajú oprávnenia, uvedené v § 32, ods. 3 a 4, podliehajú obdobne ustanoveniam tohto zákona.
(2) Ich práva, nadobudnuté za platnosti doterajších predpisov, zostávajú nedotknuté.

§ 32.

(1) Civilní technikovia, ktorí nadobudli oprávnenia podľa nariadenia Ministerstva vnútra č. 8152/1886 alebo podľa nariadenia č. 77/1913 r.z. alebo podľa vládneho nariadenia č. 38/1934 Sb.z. a n., a vykonávajú do dňa účinnosti tohto zákona oprávnenie na území Slovenskej republiky, používajú názvy a vykonávajú oprávnenia podľa tohto zákona. Doterajší „civilní geometri a kultúrni technikovia“ budú sa na budúce menovať „civilní inžinieri zememeračskí a kultúrni“.
(2) Diplomovaní inžinieri a inžinieri bez označenia „diplomovaný“, ktorí vykonávajú oprávnenia, nadobudnuté podľa bývalých uhorských právnych predpisov, môžu tieto oprávnenia vykonávať i naďalej v rozsahu, určenom týmito predpismi, ak sú členmi Komory, musia však užívať len názvy, ktoré odpovedajú označeniu odborov, ktoré absolvovali na vysokej škole technickej v Budapešti alebo na vysokej škole banskej a lesníckej v Banskej Štiavnici. Užívať názov a vykonávať oprávnenia podľa tohto zákona môžu len vtedy, ak im bude udelené oprávnenie civilného inžiniera.
(3) Zememerači, ktorým bolo udelené oprávnenie podľa nariadenia č. 40/1909 I.M. (uh. min. spravodlivosti) alebo podľa vládneho nariadenia č. 148/1922 Sb.z. a n., alebo podľa vládneho nariadenia č. 65/1930 Sb.z. a n., sú členmi Komory a môžu toto oprávnenie vykonávať aj naďalej v rozsahu, určenom týmito predpismi a budú užívať názov „civilný inžinier zememeračský“.
(4) Pre civilných inžinierov zememeračských, ktorým bolo udelené oprávnenie civilného geometra s obmedzením sídla na určitý súdny okres, platí toto obmedzenie naďalej.

§ 33.

(1) Uchádzačom o oprávnenie civilného inžiniera, ktorí sú diplomovanými inžiniermi alebo inžiniermi bez označenia „diplomovaný“, ktorí sú členmi Komory a slovenskými štátnymi občanmi a vykonávajú oprávnenie na základe úradného povolenia, môže po vypočutí Komory Ministerstvo dopravy a verejných prác po dohode s Ministerstvom školstva a národnej osvety skúšku (§ 18) celkom odpustiť.
(2) Týmto uchádzačom možno po vypočutí Komory ich samostatnú činnosť plne zarátať do praktického zamestnania (§ 17) od času, kedy sa stali členmi Komory.
(3) V prípadoch, keď uchádzač vykonal svoje štúdiá po 31. júli 1919 v cudzine, zarátanie (ods. 2) je prípustné len, ak preukazy o týchto cudzozemských štúdiách boly podľa platných predpisov nostrifikované.

§ 34.

(1) Oprávnenie staviteľskej živnosti (§ 2 vládneho nariadenia č. 103/1925 Sb.z. a n.), získané najneskoršie dňa 31. decembra 1944, zostáva nedotknuté.
(2) Oprávnenie staviteľskej živnosti (§ 2 vládneho nariadenia č. 103/1925 Sb.z. a n.), získané po 31. decembri 1944, oprávňuje samostatne vykonávať pozemné stavby – okrem rámových konštrukcií, – ako aj všetky stavebné práce v takom rozsahu, v akom sa vyskytujú pri pozemných stavbách v tomto odseku uvedených.
(3) Oprávnenie staviteľskej živnosti, uvedenej v ods. 2, možno rozšíriť v pomere k študijnej osnove odborných škôl. Takéto rozšírenie upraví minister hospodárstva v dohode s príslušnými ministrami a vyhlási v Úradných novinách.

Ustanovenia záverečné.
§ 35.

Týmto zákonom sa mení nariadenie č. 130/1917 r.z., ktorým sa upravuje oprávnenie užívať stavovský názov „inžinier“, natoľko, že nabudúce môžu užívať názvov „inžinier“ (Ing.) aj osoby, ktorým prislúcha podľa tohto zákona názov „civilný inžinier“.

§ 36.

Ustanovenie § 251, ods. 2, písm. f) živnostenského zákona č. 259/1924 Sb.z. a n., že mu nepodliehajú úkony inžinierov a zememeračov podľa nariadenia č. 22.578/1890 V.K.M. (uh. ministra kultu a vyučovania) o užívaní názvu „inžinier“ a podľa zákonného článku XXXIX/1908 a vládneho nariadenia č. 148/1922 Sb.z. a n., menia sa tak, že živnostenskému zákonu nepodliehajú úkony civilných inžinierov, diplomovaných inžinierov, inžinierov bez označenia „diplomovaný“ a oprávnených zememeračov podľa tohto zákona.

§ 37.

(1) Dňom účinnosti tohto zákona strácajú platnosť, pokiaľ tento zákon neustanovuje inakšie, všetky ustanovenia, ktoré mu odporujú. Zrušujú sa najmä:
Vládne nariadenie č. 38/1934 Sb.z. a n.,
ustanovenia oddielu I. a II. vládneho nariadenia č. 65/1930 Sb.z. a n.,
§ 34 vládneho nariadenia č. 103/1925 Sb.z. a n.,
§ 4 zák. čl. XXXIX/1908, nakoľko sa ním zmocňuje minister pravosúdia, aby vydal nariadenie o spôsobilosti a skúške zememeračov a ich pomocníkov a disciplinárne predpisy pre nich,
bod 6, nariadenia č. 22.578/1890 V.K.M. (uh. ministra kultu a vyučovania).
(2) Týmto zákonom zostávajú nedotknuté ustanovenia § 44 zákona č. 177/1927 Sb.z. a n. a § 42 a nasledujúce vládneho nariadenia č. 64/1930 Sb.z. a n.

§ 38.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister dopravy a verejných prác a minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.

Dr. Tiso v.r.
Dr. Sokol v.r.
Dr. Tuka v.r.
Mach v.r.
Dr. Fritz v.r.
Sivák v.r.
Dr. Medrický v.r.
Stano v.r.