Sponzorované odkazy:

K článku III (Katastrálny zákon)

K bodu 1 (§ 1 ods. 1)

Precizuje sa evidovanie vecného bremena ako vecného práva k nehnuteľnosti v katastri. V súlade s Občianskym zákonníkom práva zodpovedajúce vecnému bremenu a povinnosti z vecného bremena sú obsahom samotného vecného bremena. Nie je to potrebné osobitne uvádzať.

K bodu 2 (§ 7 písm. b))

Údaje o pozemkoch v katastrálnom operáte sa členia na údaje o parcelách registra „C“, ktoré sú evidované na katastrálnej mape a v teréne sú hranice vymedzené a na údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, ktoré sú v katastrálnej mape zlúčené do väčších celkov alebo rozdelené do viacerých parciel a ich hranice v teréne nie sú znateľné.

K bodu 3 (§ 8 ods. 1)

Katastrálny operát bude možné viesť elektronicky, čo znamená, že napr. v zbierke listín uložené zmluvy, verejné listiny a iné listiny, na základe ktorých bol zápis v katastri vykonaný, budú vedené v analógovej alebo elektronickej podobe a to podľa formy doručenia. Elektronizácia sa dotýka aj celého konania rezortu.

K bodu 4 (§ 8 ods. 1 písm. b))

Nehnuteľnosti a práva k nehnuteľnostiam sa evidujú v súbore popisných informácií katastrálneho operátu na liste vlastníctva. V uvedenom ustanovení sa označujú údaje vpísané na liste vlastníctva. Formou listu vlastníctva sa poskytujú informácie z katastra nehnuteľností. List vlastníctva je verejná listina, ktorá preukazuje vlastnícke a iné vecné práva k nehnuteľnostiam.

K bodu 5 (§ 8 ods. 1 písm. f))

Uvedené sa navrhuje v súvislosti s vypustením osobitnej evidencie práv k nehnuteľnostiam pri prevode alebo prechode pozemkov pod líniové stavby alebo iné verejnoprospešné stavby alebo zriadenie záhradkových osád.

K bodu 6 (§ 12 písm. b))

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s kompetenciami miestnych orgánov štátnej správy na úseku katastra. Novelou katastrálneho zákona zákonom č. 255/2001 Z. z. sa bodom 53 paušálne v celom predpise slová „katastrálny úrad“ nahradili slovami „správa katastra“. Následne bolo zistené, že v uvedených ustanoveniach to nie je správne, Úrad neriadi správy katastra, ale katastrálne úrady. Bolo potrebné napraviť tento nesúlad.

K bodu 7 (§ 12 písm. c))

Viď odôvodnenie k bodu 6.

K bodu 8 (§ 13 ods. 2)

Ustanovenie inštitútu katastrálnej inšpekcie má za úlohu zabezpečiť štátny dozor a kontrolu štátu nad úrovňou spracovania katastra nehnuteľností. Katastrálnu inšpekciu, ktorá je súčasťou Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, vykonávajú katastrálni inšpektori, ktorým zákon ustanovuje práva a povinnosti pri výkone inšpekcie. Katastrálna inšpekcia vykonáva kontrolu na miestnych orgánoch štátnej správy na úseku katastra ako aj u fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú geodetické a kartografické činnosti, ktoré sa preberajú do katastra nehnuteľností.

K bodu 9 (§ 14)

Viď odôvodnenie k bodu 8.

K bodu 10 (§ 16a ods. 1)

Kompetencie katastrálneho úradu sú doplnené o kompetenciu vyplývajúcu zo zákona o štátnej službe v štátnozamestnaneckých pomeroch a pomeroch vo verejnom záujme.

K bodu 11 (§§ 22 ods. 3 a 4)

Bolo potrebné upraviť miestnu príslušnosť orgánov štátnej správy katastra, ak sa návrh na vklad týka 2 alebo viacerých správ katastra. Ak je na konanie o povolení vkladu príslušných viac správ katastra, tá správa katastra, ktorá koná, upovedomí o začatí konania dotknuté správy katastra s tým, aby bola na dotknutom liste vlastníctva vyznačená plomba o zmene práva a po rozhodnutí o povolení vkladu zašle dotknutým správam katastra zmluvu s vyznačením povolenia vkladu. V tomto prípade je potrebné zaslať s návrhom na vklad toľko vyhotovení zmluvy, koľko je dotknutých správa katastra plus 2 vyhotovenia pre konajúcu správu katastra.

Katastrálne konanie bude možné vykonať aj v elektronickej forme, preto je potrebné doplniť o uvedené ustanovenie § 22.

K bodu 12 (§ 23)

Ustanovujú sa základné zásady platné v elektronickej forme konania.

K bodu 13 (§ 26 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s kompetenciami miestnych orgánov štátnej správy na úseku katastra. Odôvodnenie rovnaké ako k bodom 6 a 7.

K bodu 14 (§ 27)

Zákon ustanovuje povinnosť orgánom štátnej správy na úseku katastra (Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, katastrálny úrad, správa katastra) oznamovať zistené porušenie zákonnosti pri výkone štátnej správy na úseku katastra príslušným orgánom štátu s cieľom zabezpečiť nápravu protiprávneho stavu. K takémuto porušeniu dochádza najmä pri vyhotovení verejných listín alebo iných listín predložených na zápis záznamom. Nie je v kompetencii správneho orgánu posúdiť správnosť listiny, môže len signalizovať porušenie zákona.

K bodu 15 (§ 30 ods. 3 až 6)

Ako prvý krok elektronizácie je zavedenie oznámenia v elektronickej podobe tlačiva, ktorý bude obsahovať údaje o zmene práv k nehnuteľnostiam na základe predmetného právneho úkonu, podstatne urýchli operáciu prijatia návrhu na vklad a zápisu vkladu práva do listu vlastníctva. Zároveň eliminuje možnú chybovosť pri zápise údajov do listu vlastníctva a podstatne urýchli aj oznámenie o zápise.

Z dôvodu zjednodušenia podania návrhu na vklad a jeho príloh, s perspektívou na možnosť elektronického podania návrhu na vklad sa upravujú náležitosti návrhu na vklad. Prílohou návrhu na vklad musí byť vždy zmluva (dohoda, vyhlásenie vkladateľa o vložení nehnuteľností do majetku právnickej osoby). Redukuje sa počet vyhotovení zmluvy na dve vyhotovenia z hľadiska archivácie listín a zmeny oznamovania povoleného vkladu. Ďalšie prílohy sa predkladajú podľa typu právneho úkonu a podľa prípadného zastupovania účastníkov konania na základe plnej moci. Vlastnícke právo možno preukázať aj inou verejnou listinou ako je list vlastníctva a to napr. výpisom z pozemkovej knihy, dedičským rozhodnutím, výmerom o prídele pôdy, rozhodnutím súdu a pod. Ak je vlastnícke právo preukázané výpisom z pozemkovej knihy, prikladá sa i identifikácia parciel. Správny orgán v tomto prípade najskôr zapíše vlastnícke právo vyplývajúce z predloženej verejnej listiny a následne rozhodne o vklade práva do katastra. Geometrický plán je prílohou k návrhu na vklad najmä v prípade ak ide o reálne rozdelenie pozemku alebo zlúčenie pozemku alebo zriadenie vecného bremena práva prechodu cez pozemok. Ak je účastník konania zastúpený na základe dohody o plnej moci, vyžaduje sa úradne osvedčený podpis splnomocniteľa na plnej moci v prípade, ak sa na zmluve vyžaduje úradne osvedčený podpis účastníka. Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra a správa katastra bude overovať existenciu právnickej osoby a oprávnenie konať za právnickú osobu z elektronicky dostupného obchodného registra. Prax ukázala, že záväznosť návrhu účastníka konania o vklade práva je v správnom konaní zväzujúca.

K bodu 16 (§ 31)

Navrhovaná právna úprava počíta s ambíciou Úradu geodézie, kartografie a katastra SR vybudovať katastrálne úrady na princípe tribunálu a preto sa nijako nedotýka autoritatívneho zásahu katastrálneho úradu vo vzťahu k vadnej zmluve zo všetkých pohľadov, vrátane pohľadu boni mores. Určitým odbremenením bude stav, keď zmluva bude spísaná vo forme notárskej zápisnice, alebo autorizovaná advokátom. V týchto prípadoch bude notár/advokát zodpovedný za posudzovanie civilistických prvkov súkromnoprávnej povahy. To aj umožní správam katastra rýchlejšie vybavenie vkladu, z ktorého dôvodu je aj možné spravodlivo žiadať v uvedených prípadoch kratšiu lehotu na povolenie vkladu (viď navrhovaný § 32 ods. 2). Aj v prípade notárskej zápisnice alebo autorizácie advokátom bude vždy potrebný vklad vlastníckeho práva, ktorý povolí správa katastra. Zároveň sa reaguje na najväčšie nečestnosti pri prevodoch nehnuteľností spôsobované podvodmi pri plnomocenstvách na uzavretie zmluvy (tzv. hmotnoprávne plnomocenstvo, resp. zastupovanie). Výhodou bude že aj zamestnanec správy katastra si bude môcť na internete overiť existenciu plnej moci a nebude možné po jeho vyhotovení dodatočne meniť jeho obsah.

Uvedená sprísnená forma sa nijako nedotýka zastupovania vo vkladovom konaní (tzv. procesné plnomocenstvo) a v týchto prípadoch nebude povinná forma notárskej zápisnice. Rovnako treba odlišovať od zastupovania na základe plnomocenstva konanie za právnické osoby. Ak totiž oprávnené osoby vystupujú za právnické osoby, nejde o zastupovanie na základe plnomocenstva a nie je potrebná forma notárskej zápisnice. Napr. štatutárny orgán nebude potrebovať notársku zápisnicu na to, aby mohol uzavrieť zmluvu za právnickú osobu.

Vzhľadom na možné riziká s vážnym dopadom na účastníkov zmluvy nie je možné, aby bez toho, aby niekto posudzoval platnosť zmluvy z hľadiska hmotného súkromného práva, boli vystavené osoby úplnej liberalizácii pri tak závažných veciach, ako sú prevody nehnuteľností, prípadne prevody iných vecných práv. Spravidla ide o vysokú hodnotu predmetu prevodu (rodinné domy, byty, pozemky) a zasahuje sa až do Ústavou garantovaných práv (právo na obydlie). Štát preto nemôže nechať napospas najmä slabšie osoby rôznym nečestným praktikám a vypustiť posudzovanie platnosti zmluvy. Ale aj pri bežných právnych vzťahoch, pri ktorých absentujú podvodné úmysly, nie je možné vylúčiť neplatnosť zmluvy. A vždy je výhodnejšie prevenčné posudzovanie platnosti zmluvy, ako ex post v súdnom sporovom konaní. Predkladateľ má záujem udržať posudzovanie platnosti zmluvy z hľadiska jeho budúcich ambícií dosiahnuť raz verejný register s materiálnou publicitou, t.j. aby bol register plne dôveryhodný. V súčasnosti tomu tak nie je. V tomto smere je vhodnejšia úprava katastra s prvkami tribunálu, než opustenie posudzovania platnosti zmluvy.

Jediným východiskom z uvedenej situácie a ktoré zároveň môže byť aj určitým odbremenením správ katastra sú poistení právnici registrovaní v komorovom systéme a ktorým prirodzene prináleží posudzovať súkromnoprávne inštitúty (zmluva, omyl, tieseň, dobré mravy, interpretačné pravidlo, odstúpenie od zmluvy, absolútna a relatívna neplatnosť, laesio enormis de lege ferenda).

Tým, že správy katastra by neposudzovali platnosť zmlúv spísaných či už notárom alebo advokátom, vzniká opodstatnená požiadavka na skoršie povolenie vkladu, keďže sa orgán štátnej správy sústredí len na súladnosť s katastrálny operátom. V spoločnosti takto môže vzniknúť v prípade potreby aj priestor na skoršie povolenie vkladu so zárukou vyššej bezpečnosti a zároveň aj čiastočne odbremenenie preťažených správ katastra.

Nový procesnoprávny mechanizmus zavedený novelou Občianskeho súdneho poriadku (vykonanou zákonom 384/2008 Z. z.) bude v prípade sporu o neplatnosť zmluvy garantovať jednoduchšie procesnoprávne postavenie osôb dotknutých neplatnosťou zmluvy (do pozornosti § 44a – poznámka spornosti, § 159a – záväznosť rozsudku pre osoby, ktoré uzavreli zmluvy po zavedení poznámky spornosti). Prechádzajúca právna úprava nútila dotknutú osobu najprv dosiahnuť predbežným opatrením súdu, aby sa zastavili prevody a naturálna reštitúcia sa značne komplikovala.

Predkladateľ dáva do pozornosti pre porovnanie staré procesné právo platné do 1. 1. 1951:

Nariadenie Ministerstva spravodlivosti z 12. decembra 1855, č. 222/1855 r. z. (ríšsky zákonník).

XIV.

Výmazné žaloby a poznámky sporu

1. Kvôli neplatnosti vkladu od počiatku

1. v civilnom konaní

§ 148

Ak chce účastník opierať platnosť vkladu, ktorým bol ukrátený na svojich právach a tým požadovať znovu navrátenie do pôvodného knižného stavu, môže žiadať o výmaz vkladu žalobou, ktorú treba podať príslušnému pozemkovo-knižnému súdu, pokiaľ taká žaloba nie je vylúčená v § 443 CPO (Civil prozess Ordnung-OSP).

Žalobca môže požadovať poznámku sporu buď súčasne so žalobou, alebo neskôr, avšak vždy osobitným návrhom.

Táto poznámka sporu má za následok, že rozsudok vynesený o žalobe má svoju plnú účinnosť aj voči tým osobám, ktoré nadobudli knihové práva až po poznamenaní sporu.

Elektronizáciou vkladového konania sa vytvorí priestor aj na povolenie vkladu doslova obratom za splnenia ďalších zákonných bezpečnostných podmienok.

Predkladateľ už teraz dáva do pozornosti v rámci svojich ambícií dosiahnuť raz materiálnu publicitu katastra niektoré potrebné zmeny:

1. zamestnanec správy katastra s odborným vzdelaním,

2. primeraná miera nezávislosti rozhodovania na základe zákona a vlastného presvedčenia (v súlade s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd),

3. posudzovanie platnosti zmluvy podľa predložených listín,

4. doručovanie rozhodnutia ešte pred povolením vkladu s možnosťou odvolania sa na súd (odkladný účinok by odvolanie neobsahovalo, čo by umožňovalo ďalšie prevody, ale každý by musel brať zreteľ na poznámku, že ešte predchádzajúci prevod nie je právoplatne vybavený, čo by na účely dobromyseľnosti, so zreteľom na všetky okolnosti, bolo dôležité),

5. zákonné podmienky, pri splnení ktorých by sa nadobúdateľ stal vlastníkom nehnuteľnosti aj od nevlastníka (predovšetkým dobromyseľnosť so zreteľom na všetky okolnosti, držba, prípadne zákonná lehota, atď.).

Uvedená ambícia si však vyžiada zásahy aj do civilného kódexu a vhodné je ju pripraviť súčasne s prípravou prvého slovenského Občianskeho zákonníka. Predkladateľ intenzívne monitoruje vkladové systémy v iných štátoch a históriu intabulačného systému.

Pokiaľ ide o odbremenenie správ katastra z hľadiska civilistických prvkov, predkladateľ dáva do pozornosti napr. pripravovaný Občanský zákoník v Českej republike v ktorom sa obdobne uvažuje s tým, že po notárovi a advokátovi sa bude prezumovať správnosť predložených dokladov (Občanský zákoník de lege ferenda). Investícia do kvality rozhodovania o povolení vkladu nezávislým zamestnancom katastra, pokiaľ zmluvu nespíše notár/advokát, z hľadiska budúcich ambícií, bude nevyhnutná. Správa katastra napr. povolila vklad k darovacej zmluve, ale k vecnému bremenu, ktorému zodpovedalo právo darcu užívať darovanú nehnuteľnosť až do smrti, vklad zamietla. Darca tak nemá ani dom, ani právo ho užívať. Zostáva mu len súdiť sa. Život však prináša rôzne zložitejšie občianskoprávne konštrukcie, ohľadne ktorých je už dosť dobrá judikatúra.

Snáď najviac nečestností bolo spôsobených falšovaním plnomocenstva a to osvedčení listiny zamestnanec správy katastra nemá takmer žiadnu šancu posúdiť, či ide o podvod. Navrhuje sa preto sprísnenie formy pre plnomocenstvo pri zastupovaní účastníka zmluvy pri jej uzatváraní. Netýka sa to teda procesného plnomocenstva vo vkladovom konaní.

Vzhľadom na elektronizáciu sa prechádza na jednotný postup pri povolení vkladu v analógovej aj elektronickej forme a to osobitný druh rozhodnutia, ktorého rovnopis sa bude doručovať účastníkom vkladového konania.

Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať riadny opravný prostriedok podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a nie je prípustná ani obnova konania a preskúmanie odvolania mimo odvolacieho konania podľa správneho poriadku. Rozhodnutie možno preskúmať súdom alebo podať protest prokurátora podľa zákona o prokuratúre. Akonáhle rozhodnutie o povolení vkladu nadobudne právoplatnosť, je neprípustné, aby správny orgán rozhodoval o vlastníctve. Zákonodarca výslovne zveril orgánu štátnej správy rozhodovanie o povolení vkladu práva, avšak vyslovene neupravil oprávnenie orgánu štátnej správy zrušiť rozhodnutie o povolení vkladu. Autoritatívne rozhodnúť o zániku vlastníckeho práva prináleží len nezávislému súdu.

Ak správa katastra návrh na vklad zamietne, účastníci konania môžu podať odvolanie v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia prostredníctvom správy katastra, ktorá môže použiť inštitút autoremedúry podľa správneho poriadku. Inak o odvolaní rozhodne krajský súd, čím je zabezpečená zákonnosť rozhodovania správneho orgánu. Do nadobudnutia účinnosti poslednej novely katastrálneho zákona 30 dňová lehota na podanie odvolania nebola uvedená v katastrálnom zákone ale v Občianskom súdnom poriadku. Z dôvodu prehľadnosti bola lehota zakotvená priamo do katastrálneho zákona.

K bodu 17 (§ 31a písm. f))

Navrhuje sa ďalší dôvod prerušenia konania o vklade práva v súvislosti s trestným stíhaním a potrebou zaistenia majetku obvineného.

K bodu 18 (§ 31b)

Nakoľko sa v návrhu zákona špecifikovala miestna príslušnosť správy katastra pre konanie v prípade, ak je príslušných viac správ katastra, bolo potrebné doplniť dôvod zastavenia konania z tohto titulu.

K bodu 19 (§ 32 ods. 2)

Ustanovenie súvisí s § 31 ods. 2. Tým, že správa katastra nebude posudzovať po notárovi/advokátovi civilistické prvky právneho úkonu, je odôvodnená požiadavka aby na rozdiel od iných vecí bol vklad povolený v kratšej lehote. Za primeranú je možno považovať 20-dňovú lehotu. Nejde o žiadne porušenie práv iných osôb, pretože notár/advokát neprevádza ani nenadobúda pre seba, ale je prostriedkom na bezpečnejší prevod práva s prísne stanovenou zodpovednosťou a teda ponúka niečo, čo osobám, ktoré sa rozhodli spísať zmluvu mimo notára/advokáta, nie je ponúknuté.

K bodu 20 (§ 33 ods. 3)

V záujme dôsledného zachovávania zákonnosti pri rozhodovaní vzniku, zmene alebo zániku vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností zamestnanci, ktorí rozhodujú o návrhu na vklad musia mať osobitnú odbornú spôsobilosť. Podmienkou na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti je vysokoškolské vzdelanie spravidla právnického smeru alebo vysokoškolské vzdelanie v odbore geodézie a kartografie a preukázanie teoretických vedomostí a praktických skúseností a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov z oblasti katastra nehnuteľností a predpisov súvisiacich s katastrom nehnuteľností na zabezpečenie kvality rozhodovania, nakoľko ide o rozhodovanie v katastrálnom konaní s prvkami justičnej činnosti. Podrobnosti o vydávaní a odoberaní oprávnenia na spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad boli doteraz ustanovené vo vykonávacom predpise, novelou sa tieto ustanovenia premietli do zákona.

K bodu 21 (§ 33a)

Viď odôvodnenie k bodu 20.

K bodu 22 (§ 35 ods. 3)

Ustanovuje sa možnosť zaslať oznámenie elektronicky o zamýšľanom zápise záznamom do katastra. Oznámenie podstatne urýchli operáciu zápisu verejnej listiny a inej listiny do listu vlastníctva a zároveň urýchli aj oznámenie o zápise.

K bodu 23 (§ 36a)

Pokiaľ verejná listina alebo iná listina predložená na zápis záznamom nevychádza z údajov katastra v záujme zachovania materiálnej publicity katastra a ochrany zapísaného vlastníka sa záznam nevykoná a listina sa vráti predkladateľovi.

K bodu 24 (§ 37)

V súvislosti so zmenou systemizácie zákona sa oznamovacia povinnosť o povolení vkladu práva a o zápise záznamom upravuje v osobitných ustanoveniach.

K bodu 25 (§ 42 ods. 2 písm. c))

Uvedené ustanovenia o náležitostiach verejných listín a iných listín sa precizujú tak, že sa dopĺňajú o označenie bytov a nebytových priestorov, ak sú predmetom právneho úkonu. Zároveň sa vypúšťa povinnosť označiť v zmluve alebo verejnej listine výmeru a výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel k pozemku. Požiadavka označenia výmery spoluvlastníckeho podielu k celku sa v praxi stala obsolentnou, účastníci resp. vyhotovitelia listín boli nútení komplikovaným spôsobom prepočítavať aj drobné podiely (napr. urbárske podiely) a správny orgán pri zápise musel tento údaj prepočítať, napriek tomu, že tento údaj nie je zapísaný na liste vlastníctva, čo zápis spomalilo.

K bodu 26 (§ 42 ods. 3)

Predkladateľ má za cieľ dosiahnuť komplexnú ochranu účastníkov prevodu v prípade notárskej zápisnice alebo autorizácie advokátom a prax potvrdzuje, že podvody nesúvisia len so zneužívaním osoby prevodcu ale aj osoby nadobúdateľa. Notári a advokáti budú musieť zisťovať totožnosť všetkých účastníkov zmluvy a nielen prevodcu. Autorizácia advokátom v sebe zahŕňa súčasne aj zisťovania pravosti podpisu účastníkov zmluvy (porovnaj tiež českú právnu úpravu, podľa ktorej sa osoby uzatvárajúce zmlúv pred advokátom už nemusia presúvať pred notára za účelom legalizácie podpisu).

K bodu 27 (§ 42 ods. 5 a 6)

Upravuje sa spôsob opravy formálnych chýb v listinách.

K bodu 28 (§ 44 ods. 1)

Precizujú sa podmienky zrušenia plomby vyznačenej na liste vlastníctva alebo v pozemkovoknižnej vložke.

K bodu 29 (§ 45)

Vypúšťa sa doterajšia osobitná evidencia verejných alebo iných listín, ktoré potvrdzujú alebo osvedčujú práva k časti pozemku vytvoreného geometrickým plánom, na ktorom je postavená líniová alebo iná verejnoprospešná stavba. Režim osobitnej evidencie sa stal nadbytočným, pretože doterajšia úprava pripúšťala evidovanie i dielov parciel. Podľa navrhovanej právnej úpravy musí každý diel vytvárať pozemok so samostatným parcelným číslom.

K bodu 30 (§ 46 ods. 4)

K bodom 30 až 34.

V týchto ustanoveniach sa precizujú podmienky zápisu práv k novej stavbe a výmazu stavby z katastra nehnuteľností.

Jednou zo základných zásad spravovania katastra nehnuteľností je súlad právneho stavu a skutočného stavu. Pri spravovaní katastra nehnuteľností správa katastra prešetruje zmeny údajov katastra týkajúce sa nehnuteľností alebo vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Toto konanie sa vykonávalo v spolupráci s obcami, čo sa v praxi ukázalo ako neoperatívne.

K bodu 31 (§ 46 ods. 7)

Viď odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 32 (§ 46 ods. 9)

Viď odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 33 (§ 47)

Viď odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 34 (§ 57 ods. 1)

Viď odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 35 (§ 58)

Zmena hranice katastrálneho územia bola doteraz upravená len vo vykonávacom predpise, vzhľadom na to, že ide o druh katastrálneho konania, na ktorý sa síce nevzťahuje zákon o správnom konaní bolo potrebné upraviť toto konanie priamo v zákone.

K bodu 36 (§ 63 a 64)

Konanie o námietkach a vyhlásenie platnosti katastrálneho operátu predstavujú záverečné etapy obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním Tieto činnosti vykonáva správa katastra v katastrálnom konaní, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok s osobitnou úpravou postupu pri podávaní námietok.

Platnosť katastrálneho operátu novým mapovaním sa vyhlasuje aj v Spravodajcovi Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

K bodu 37 (§ 67a ods. 1, 2 a 6)

Podľa navrhovanej úpravy sa revízia údajov katastra vyníma z kompetencie organizácie zriadenej úradom, ktorým bol Katastrálny ústav v Žiline a zveruje sa do kompetencie správy katastra.

K bodu 38 (§ 67b)

K bodom 38 až 41.

Obnova katastrálneho operátu je katastrálne konanie, ktoré priamo skvalitňuje katastrálny operát a zabezpečuje jeho funkčnosť a tým aj plnenie jeho spoločenských úloh. Kvalita katastrálneho operátu výrazne zaostáva za neustále sa meniacimi novými technológiami a technickými prostriedkami. Obnova katastrálneho operátu skrátenou formou sa z dôvodu prácnosti a nedostatočnej kvality výsledného diela sa javí ako neefektívna. Preto sa navrhuje jej vypustenie. V praxi sa tento spôsob obnovy uplatňoval minimálne.

K bodu 39 (§ 67b ods. 4)

Viď odôvodnenie k bodu 38.

K bodu 40 (§ 67b ods. 5)

Viď odôvodnenie k bodu 38.

K bodu 41 (§ 67d ods. 2)

Viď odôvodnenie k bodu 38.

K bodu 42 (§ 68 ods. 5)

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje okruh osôb, ktorí majú právo nahliadať do zbierky listín. Okrem aktuálneho vlastníka má toto právo i každý predchádzajúci vlastník konkrétnej nehnuteľnosti. Do zbierky listín sa ukladajú zmluvy, verejné a iné listiny, na základe ktorých bolo právo zapísané do katastra nehnuteľností.

K bodu 43 (§ 69)

Doterajšia právna úprava umožňovala poskytovanie údajov katastra v dvojakej forme, formou verejných listín alebo formou neverejných listín. Navrhované ustanovenie upravuje vydávanie výpisov alebo kópií zo súboru geodetických informácií alebo zo súboru popisných informácií len formou verejnej listiny. Listy vlastníctva, na ktorých je vyznačená plomba o zmene práva k nehnuteľnosti sa nebudú vydávať vôbec. Ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže požiadať Geodetický a kartografický ústav o informáciu z katastra nehnuteľností z celého územia Slovenskej republiky, tieto poskytnuté údaje majú len informatívny charakter. Informatívny charakter majú aj údaje katastra poskytnuté prostredníctvom internetovej siete. Vzhľadom na elektronizáciu verejnej správy v navrhovanej právnej úprave bude umožnené poskytovať informácie z katastra nehnuteľností.

K bodu 44 (§ 70 ods. 2)

Údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné s výnimkou výmery pozemku. V mapách sa uvádza výmera parciel, ktorá je vypočítaná a neodzrkadľuje presne skutočnú výmeru pozemku aj vzhľadom na nerovinatosť terénu.

K bodu 45 (§ 79i)

Intertemporálne ustanovenie sa vyrovnáva s režimom pôsobenia novej a skoršej právnej úpravy, pričom na zmluvné vzťahy týkajúce sa prevodov nehnuteľností, ktoré boli uzavreté do 31. augusta 2009, sa použije skoršia právna úprava.