Sponzorované odkazy:
K článku II (Zákon o advokácii)
K bodu 1 (§ 1a a 1b)
K § 1a
K odsekom 1 až 3
Navrhovaná právna úprava súvisí s oprávnením advokáta autorizovať zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Bez ohľadu na to, ktorá strana zmluvy o prevode nehnuteľnosti (prevodca, nadobúdateľ) uzavrie zmluvu o právnej službe s advokátom, bude mať advokát oprávnenie autorizovať zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Obsahom autorizácie bude posúdenie, či advokátom spísaná zmluva o prevode nehnuteľnosti neodporuje zákonu alebo ho neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom, zistenie totožnosti účastníkov zmluvy a ich zástupcov a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody.
Je legitímne žiadať od advokáta, aby odmietol službu, ktorá je nielen v rozpore so zákonom, obchádza zákon, ale aj službu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Napríklad advokát by mal povinnosť odmietnuť zmluvu, ktorou sa sleduje obchádzanie zákona tým, že namiesto zakázaného zabezpečovacieho prevodu v spotrebiteľských veciach by účastníci sledovali uzavretie kúpnej zmluvy. Skutočný zmysel a cieľ (causa) právneho vzťahu pri kúpnej zmluve je úplne iný, t.j. nadobudnúť vlastnícke právo za odplatu s cieľom využívať všetky 4 zložky vlastníckeho práva (ius uti, fruti, possidendi, disponendi).
Advokát má k tomu všetky podmienky vrátane prítomnosti účastníkov a tak môže náležite vyhodnotiť kvalitu právneho vzťahu. Naproti tomu úradník na správe katastra má obmedzené možnosti, pretože rozhoduje v písomnom konaní.
V súvislosti s dobrými mravmi prichádzajú do úvahy najmä ostatné zmluvné podmienky, náhodilé a pravidelné zložky zmluvy. Prax ukáže, do akej miery sa rozšíri právna úprava aj na iné vecné práva. Predkladateľ má však prioritne záujem riešiť prevody nehnuteľností.
Od advokáta sa bude očakávať odborný prístup pri posudzovaní súkromnoprávneho vzťahu a nemôže nechať nepovšimnutým neproporcionálne ustanovenie v zmluve, ku ktorému má prirodzene žiadať vysvetlenie. Tu je práve výhoda oproti správe katastra, na ktorej úradník nekomunikuje s účastníkmi a napriek tomu povoľuje vklad a privodí tak dosiahnutie vecno-právnych účinkov. Kontakt advokáta s účastníkmi zmluvy je nenahraditeľný.
Predkladateľ len ako pomôcku v súvislosti najmä so zmiešanými zmluvami dáva do pozornosti niekoľko právnych viet zameraných na inštitút dobrých mravov a s poukazom na stále frekventovanejší eurokonformný výklad § 3 Občianskeho zákonníka:
„Generálna klauzula týkajúca sa dobrých mravov funguje ako posledná „inštancia“, ktorá môže zabrániť platnosti právnych úkonov, ktoré prešli sitom prieskumu z hľadiska toho, či sa jedná o rozpor so zákonom. Táto klauzula chráni právny poriadok pred tým, aby poskytoval právnu legitimáciu úkonom, ktoré z hľadiska mimoprávnych spoločenských štandardov nemožno akceptovať.“
Salač, J.: Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2000
„Dobrými mravy v občanskoprávních vztazích se v soudní praxi rozumí soubor společenských, kulturních a mravních pravidel chování, který je vlastní obecně uznávaným vzájemným vztahům mezi lidmi a mravním principům společenského řádu a který v historickém vývoji osvědčil jistou neměnnost, vystihujíce podstatné historické tendence jsou sdíleny rozhodující částí společnosti a mají povahu norem základních.“
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 2898/2005
„Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.“
Salač, J. Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2000
„Občanský zákoník a ani jiné právní předpisy výslovně nestanoví, do jaké výše lze při peněžité půjčce sjednat úroky. Z této skutečnosti však nelze úspěšně dovozovat, že by výše úroků závisela jen na dohodě účastníků smlouvy o půjčce a že by tedy nepodléhala žádnému omezení. Rovněž u dohody o úrocích při peněžité půjčce totiž platí ustanovení § 3 odst. 1 obč.zák., podle něhož výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahů nesmí být v rozporu s dobrými mravy.“
rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004
„Nepřiměřenou a tedy odporující dobrým mravům je zpravidla taková výše úroků sjednaná ve smyslu ustanovení § 658 odst.1 obč.zák., která podstatně přesahuje úrokovou míru v době jejich sjednání obvyklou, stanovenou zejména s přihlédnutím k nejvyšším úrokovým sazbám uplatňovaným bankami při poskytování úvěrů nebo půjček.“
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004
„Nemohou být žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky sjednané při peněžité půjčce jsou obecně považovány za odporující obecně uznávaným pravidlům chování a vzájemným vztahům mezi lidmi a mravním principům společenského řádu a že tedy jsou v rozporu s dobrými mravy.“
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004
„V projednávané věci soudy zjistily, že úroková míra u úvěrů poskytovaných bankami činila v době uzavření smluv o půjčce 9 až 15,5 % ročně. Vzhledem k tomu, že dohodnutá výše úroků (ve výši 60 % ročně) podstatně (téměř čtyřnásobně) přesahovala horní hranici této obvyklé úrokové míry, je za tohoto stavu věci odůvodněn právní závěr, že šlo o ujednání, které je v rozporu s dobrými mravy, a tedy ve smyslu ustanovení § 39 obč.zák.neplatné.“
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004
„Hlediska uvažovaná soudy nasvědčují – jak správně upozorňuje dovolatel – tomu, že žalobce při uzavírání smluv o půjčce (včetně dohody o výši úroků) pravděpodobně jednal v tíživé situaci (byť nemusela dosáhnout intenzity vyžadované pro naplnění skutkové podstaty lichvy podle ustanovení § 253 trestního zákona), která ho vedla k tomu, aby souhlasil se sjednáním úroků z půjčené částky ve výši 5 % měsíčně (tj. 60 % ročně) při splatnosti půjčky za tři roky od uzavření smluv. Pro závěr, zda dohodnuté úroky jsou nepřiměřené a tedy odporující dobrým mravům, však tato hlediska nemohou být významná.“
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004
„V souladu s dobrými mravy při sjednávání úroků při peněžité půjčce je takové jednání věřitele, který se při peněžité půjčce „spokojí“ – bez ohledu na to, v jaké situaci se nachází dlužník – s přiměřenou výší úplaty (odměny) za užívání půjčené jistiny a který tedy své volné peněžité prostředky hodlá „zhodnotit“ běžným (obvyklým) způsobem rovněž v případě, že dlužník uzavírá smlouvu o půjčce v situaci pro něj obtížné.“ … „Úroky dohodnuté při poskytnutí peněžité půjčky představují úplatu (odměnu) za užívání půjčené jistiny.“
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004
„Aj na zmluvnom základe spočívajúce úroky z omeškania podliehajú rovnako ako úroky z pôžičiek a z úverov hraniciam rozporu s dobrými mravmi.“
rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 26. 1. 2005, č. 3Ob221 /04b; 7Ob78/06f
„Dojednanie o okolnostiam neprimeranej zmluvnej pokuty je potrebné považovať za odporujúce dobrým mravom. O tomto poskytuje zákon sudcovi právo úsudku.“
rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 5. 10. 1971, č. 4Ob56 /71; 5Ob796/81; 5Ob677/82; 9ObA187/93
„O porušenie dobrých mravov v zmysle § 879 ods.1 ABGB sa jedná vtedy, keď je niečo zjavne jednoducho protiprávne, bez toho, aby bol porušený výslovný zákonný zákaz, teda ak niečo síce nie je protizákonné, ale hrubo protiprávne.“
rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 21. 6. 1966, č. 8Ob150/66; 4Ob47/66
„Právny úkon je vtedy odporujúci dobrým mravom, keď je jeho obsah nezlučiteľný so základnými hodnotami právneho poriadku alebo s mravným poriadkom.“
rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 10. 11. 1977, č. 7Ob689/77; 7Ob95/98s
„Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z celkového charakteru dojednania – v zmysle zhrňujúceho zohľadnenia obsahu, pohnútky a účelu, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený.“
rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 22. 04. 1975, č. 4Ob10/75; 8Ob236/75
„Smlouva (dohoda, ujednání), jejímž skutečným smyslem je sjednání tzv. propadné zástavy (uspokojení pohledávky zástavního věřitele tím, že mu připadne zástava do vlastnictví), je v rozporu s účelem zástavního práva tak, jak jej stanoví zákon, a tedy pro rozpor s účelem zákona neplatná podle ustanovení § 39 obč.zák.“
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 2535/99
„Úlohou zákazovej normy je záložcu chrániť pred tým, aby sa v dobrej viere, že bude môcť vyrovnať svoj dlh, alebo splniť svoj záväzok, zaviazal k odovzdaniu majetkovej hodnoty, ktorá presiahne pohľadávku veriteľa. Zmluva o prepadnutí veci je totiž svojou povahou podmienený právny úkon, je predsa uzatvorená s podmienkou, že veriteľ neuspokojí, alebo nie včas uspokojí veriteľa. Práve v tejto podmienke spočíva vlastnícke nebezpečenstvo takejto zmluvy a z nej samotnej je treba vyvodzovať zákaz takejto zmluvy.“
rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 24. októbra 1995, č. 4Ob584/95; 6Ob183/05p, vydanom k § 1371 ABGB (ktorý obsahuje zákaz prepadnej klauzuly)
„Dohoda o prepadnutí veci v zmysle § 1371 ABGB je pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neprípustná.“
rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 27. 1. 1954, č. 3Ob807/53; 3Ob574/51; 1Ob13/73; 4Ob584/95; 3Ob 109/98w; 8Ob125/98k; 6Ob183/05p
„Zákaz stanovený v § 1371 ABGB platí aj vtedy, ak v jednotlivom prípade hodnota zálohu nie je vyššia ako dlh. Dohody uzatvorené v zmysle § 1371 ABGB po vzniku splatnosti sú platné. Zákaz prepadnej klauzuly sa má na príslušné dojednanie s veriteľom, ktorý nie je vecne zabezpečený, aplikovať analogicky, pretože situácia zúčastnených osôb je z hľadiska ich záujmov rovnaká.“
rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 24. 10. 1995, č. 4Ob584/95; 6Ob183/05p
„Požadavek na nepřiměřené smluvní úroky současně naplňuje skutkovou podstatu trestného činu lichvy, a to za předpokladu, že jde (má jít) o plnění, jehož hodnota je k hodnotě vzájemného plnění v hrubém nepoměru, a že věřitel přitom zneužije tísně, nezkušenosti, rozumové slabosti nebo rozrušení dlužníka (srov.§ 253 trestního zákona).“
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004-94
(1) Právny úkon, ktorý odporuje dobrým mravom, je neplatný.
(2) Neplatný je predovšetkým právny úkon, ktorým niekto pri využití stavu núdze, neskúsenosti, nedostatočnej schopnosti úsudku, alebo podstatnej hospodárskej slabosti iného, nechá pre seba, alebo pre tretiu osobu za poskytnutie plnenia prisľúbiť alebo poskytnúť majetkové výhody, ktoré sú v nápadnom nepomere k takémuto plneniu.“
§ 138 ods. 1 a 2 nemeckého Občianskeho zákonníka
„(1) Zmluva, ktorá odporuje zákonnému zákazu alebo dobrým mravom, je neplatná.
(4) Predovšetkým sú neplatné nasledovné zmluvy, ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, že sebe, alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť, alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere.“
§ 879 ods. 1 a 4 rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka
„Úžera predpokladá ako objektívny znak hrubé, ľahko rozpoznateľné porušenie ekvivalentnosti, pritom je potrebné postaviť do vzájomného pomeru všetky vzájomné hodnoty plnení.“
rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 20. 3. 1985, č. 1Ob532/85
„Úžera robí neplatnou celú zmluvu, nie iba jej zakázanú časť.“
rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 4. 2. 1964, č. 4Ob505/64; 7Ob111/65; 1Ob122/73; 8Ob253/99k
„Kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie…“
§ 235 Trestného zákona SR
„O lichevní smlouvu podle občanského práva jde v případě, kdy jednající z okolností věci věděl anebo musel vědět, že druhá strana je postižena okolnostmi uvedenými shora, a tuto okolnost využil; nevyžaduje se, aby jeho jednání bylo současně v trestním řízení označeno za trestný čin.“
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 22 Cdo 1993/2001
„Dohoda, kterou byly při peněžité půjčce sjednány nepřiměřeně vysoké úroky, je neplatná (§ 39 obč.zák. ), a to buď pro rozpor se zákonem (představuje-li naplnění skutkové podstaty trestného činu lichvy podle ustanovení § 253 trestního zákona, popřípadě jiného trestného činu) nebo pro rozpor s dobrými mravy (v ostatních případech).“
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004-94
„Ustanovení § 3 odst. 1 občanského zákoníku (o tom, že výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahů nesmí být v rozporu s dobrými mravy) patří k právním normám s relativně neurčitou (abstraktní) hypotézou, tedy k takovým právním normám, jejichž hypotéza není stanovena přímo právním předpisem a které přenechávají soudu, aby podle svého uvážení v každém jednotlivém případě vymezil sám hypotézu právní normy ze širokého, předem neomezeného okruhu okolností.“
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004
„Protože sama zastavárenská smlouva je podle jejich názoru neplatná jak pro rozpor s rozsahem a povahou živnostenského oprávnění žalované, tak pro rozpor s dobrými mravy, neboť sjednaný „zastavárenský poplatek“ výrazně překračuje úrokovou míru používanou při poskytování úvěru bankami, nemůže být platná ani kupní smlouva, která měla neplatnou zastavárenskou smlouvu jistit.“
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 2535/99
„Je-li neplatné ujednání o výši úroků obsažené ve smlouvě o půjčce, z povahy právního úkonu a ani z jeho obsahu nevyplývá, že by tuto část nebylo možné oddělit od ostatního obsahu smlouvy. Smlouva o půjčce je však neplatná pouze v ujednání o výši úroků jen tehdy, jestliže oddělení této části od ostatního obsahu smlouvy nebrání ani okolnosti, za nichž ke smlouvě došlo.“
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004
„Skutečnosti uvedené žalovanou ve vyjádření bylo třeba posoudit jako obranu žalované, že ve věci šlo o sjednání tzv. propadné zástavy, což by činilo smlouvu neplatnou (viz R 23/2005 a judikaturu tam uvedenou), a že šlo o lichevní smlouvu, která je též neplatná. Skutečnosti týkající se manžela žalované i její dcery byly obsahově námitkami rozporu výkonu práva požadovat vyklizení bez zajištění bytové náhrady s dobrými mravy (§ 3 odst. 1 ObčZ, lze dodat, že věc bylo třeba posoudit přiměřeně i podle R 22/1999 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). Podmínky vydání rozsudku pro uznání tak v této věci nebyly splněny.“
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 22 Cdo 2646/2005
Autorizáciu advokát potvrdí autorizačnou doložkou. Absencia autorizačnej doložky nerobí zmluvu neplatnou. Bez tejto náležitosti nie je možné prisúdiť účinky autorizácie. Pokiaľ advokát poskytne právnu službu pri prevode nehnuteľnosti a nebude zmluvu autorizovať, nedosiahnu sa účinky predpokladané právnou úpravou v článku III.
K odseku 4
Advokát bude povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti platobné podmienky, ktoré sú dohodnuté v zmluve. Ide o prevenčné ustanovenie. Aplikačná prax potvrdzuje, že priemerný spotrebiteľ právnej služby nie vždy dobre veciam rozumie a vždy je lepšie škodovým udalostiam predchádzať, ako ich následne riešiť. Od advokáta sa výslovne žiada, aby účastníkov zmluvy oboznámil s platobnými podmienkami. Táto informácia bude najdôležitejšia v prípade, ak kúpna cena už bola vyplatená pred podpisom kúpnej zmluvy. Najmä u starších osôb boli v aplikačnej praxi zaznamenané nesprávne predstavy o plnení povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. Zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol všetky rozmanitosti života a necháva sa na aplikačnú prax, ako sa v konkrétnych situáciách advokát vyporiada s touto zákonnou povinnosťou.
Nepochybne významnou informáciou, ktorú advokát povinne účastníkom zmluvy uvedie, bude aj údaj o poistnom krytí a poisťovni. Advokát bude povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti výšku poistného krytia a poisťovňu v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s autorizáciou zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Tieto informácie môžu byť pre účastníka zmluvy dôležité pre výber advokáta.
K § 1b
Cieľom navrhovanej právnej úpravy bude vybavenie prevodu z jedného miesta. Advokát na základe písomného plnomocenstva (procesného) účastníka zariadi nielen vyhotovenie ale aj doručenie podania príslušnej správe katastra. Ustanovenie nie je kazuistické a počíta so všetkými podaniami na správy katastra. V prípade, ak sa zavedie elektronické podávanie návrhov, kancelária advokáta bude miestom na pružné vybavenie elektronického podania na príslušnú správu katastra.
Legalizácia notárom sa nebude vyžadovať v prípade zmluvy autorizovanej advokátom. Obdobne, ako u notára, pôjde o prísnu zodpovednosť advokáta. Úkony, ktoré má vykonať advokát na účely zistenia totožnosti účastníkov a ich zástupcov sú len príkladmo vypočítané a budú závisieť od konkrétneho prípadu. Je na advokátovi, aby náležite vyhodnotil otázku, či vykonal dostatočné zisťovanie na spoľahlivý záver o totožnosti osoby. Advokát musí zistiť totožnosť na strane všetkých účastníkov zmluvy a aj v tom spočíva zvýšená bezpečnosť prevodu cestou advokáta. Problém totiž môže nastať aj v prípade, že sa zneužije totožnosť nadobúdateľa, kedy by šlo rovnako o neplatný právny úkon. Predkladateľ sleduje čo najširšie eliminovanie zistených nečestných praktík pri prevodoch nehnuteľností. Akonáhle sa vykonáva autorizácia, advokát musí urobiť všetko preto, aby nedošlo k pochybeniu. Už len samotné vyťažovanie účastníka zmluvy advokátom, bude dôležitou prekážkou pre nečestné úmysly. Príkladmo sa advokátovi navrhuje postup v prípade pochybností a to najmä výzva na predloženie dokladov z evidencie dokladov totožnosti (§ 15 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 69c odseku 1 zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore (každý má právo písomne požiadať Policajný zbor o poskytnutie informácie, aké osobné údaje Policajný zbor spracúva o jeho osobe, pričom Policajný zbor je povinný bezplatne žiadateľovi odpovedať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti.)
Pokiaľ ide o stratené a odcudzené občianske preukazy, v súčasnosti sú informácie o nich verejnosti prístupné na stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky: http://www.minv.sk/egovinet/StratenyOdcudzenyDoklad.)
Advokát musí vyčerpať všetky možnosti na preverenie totožnosti osoby a zrejme nebude vylúčené ani preverovanie totožnosti osoby napr. v mieste jej bydliska, alebo na úrade v mieste bydliska.
Ak advokát neodmietne osvedčenie totožnosti bez ohľadu na to, o ktorého účastníka zmluvy ide a dôjde k zneužitiu totožnosti, nemôže sa zbaviť zodpovednosti. Jedinou výnimkou by bolo, ak poškodený vedel o škodovej udalosti, tzn. že by pripravoval podvodný scenár a advokát by to preukázal. Sledovanému cieľu zodpovedá dikcia „nemá istotu.“ Dikcia „má pochybnosti“ by sledovaný zámer nenaplnila, pretože by advokátovi postačovalo skonštatovať, že nemal pochybnosti a takto jednoducho by sa zbavil zodpovednosti.
Povinnosťou advokáta je zistiť totožnosť nielen prevodcu, ale aj nadobúdateľa, teda všetkých účastníkov zmluvy. Zodpovedá to predstavám predkladateľa vybudovať u advokáta bezpečnejšie miesto na prevod nehnuteľnosti.
K bodom 2 a 3 (§ 3 ods. 3 a poznámka pod čiarou k odkazu 7)
Navrhované ustanovenie reaguje na zmeny v Trestnom zákone, kedy došlo k zmene skutkových podstát (pôvodne „obzvlášť závažný úmyselný trestný čin“ po novom „obzvlášť závažný zločin“, pôvodne „trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody“ po novom „trestného činu prijímania úplatku“), ako aj na novú právnu úpravu zákona o registri trestov (v poznámke pod čiarou k odkazu 7 sa zrušený zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov sa nahrádza platným zákonom č. 330/2007 Z. z. o registri trestov).
K bodu 4 (§ 8 ods. 3)
Navrhované ustanovenie umožňuje Slovenskej advokátskej komore pozastaviť výkon advokácie tomu advokátovi, na ktorého bol podaný návrh na disciplinárne konanie a jeho pôsobenie do rozhodnutia disciplinárneho senátu by poškodzovalo dobré meno advokácie.
K bodu 5 (§ 18 ods. 2)
Definuje sa pojem odborná starostlivosť advokáta pre potreby v ďalších častiach zákona.
K bodu 6 (§ 18 odseky 4 a 5)
Obdobne ako u notára, musí advokát vopred informovať spotrebiteľa právnej služby o cene úkonu právnej služby. Ak si túto povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo zákona právo na odmenu za tento úkon právnej služby.
Cieľom je posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože odmena za poskytovanie právnej služby sa stane viac predvídateľnou. Prax totiž potvrdzuje, že najmä pri vysokých odmenách spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam o celkovej konečnej odmene advokáta. Navrhované ustanovenie zapadá do celkového kontextu právnej úpravy určenej na ochranu spotrebiteľa.
Navrhovaná právna úprava rieši aj situáciu, ak advokát poruší svoju povinnosť vyplývajúcu z § 18 ods. 2. Nedajú sa kazuisticky vypočítať konkrétne porušenia uvedenej povinnosti a necháva sa na aplikačnú prax, aby sa cez rozhodnutia súdov s uvedenou právnou úpravou vyporiadala.
K bodu 7 (§ 24 ods. 6)
Navrhované ustanovenie rieši dôsledky nekvalitnej právnej služby, ak bola na základe súdneho rozhodnutia poskytnutá bez odbornej starostlivosti. Pôjde najmä o rozhodnutia súdov so zdôraznením neúčelnosti právnej ochrany podľa § 142 ods. 1 OSP.
Je prirodzené, že za nekvalitu nepatrí odmena. Je neprirodzené za nekvalitu uplatňovať odmenu.
Predpokladom je právoplatné rozhodnutie súdu o nekvalitnej právnej službe, čím sa minimalizujú pochybnosti o aplikácii navrhovaného ustanovenia.
Napr. v jednom prípade súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov za zastupovanie len v rozsahu ¼ za neodborný postup advokáta. Predstavovalo to niekoľko desaťtisíc korún, ale advokát uplatňoval niekoľko stotisíc korún. Je neprirodzené, ak súdy právoplatne rozhodnú o znížení náhrady trov pre neodborný postup advokáta, aby tento napriek tomu mal právo na plnú odmenu (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10. 12. 2008 č. 3Co 67/2008). Navrhované ustanovenie bude dopadať aj na prípady, ak súd náhradu trov nepriznal z dôvodu, že trovy neboli vyšpecifikované. Rozhodovanie o trovách je založené na návrhu a špecifikácií. Ak klient doplatí na to, že advokát opomenul špecifikovať trovy konania, je spravodlivé, aby nemohol advokát žiadať od klienta odmenu v rozsahu nepriznania trov konania.
K bodu 8 (§ 25)
Ide o reakciu na osobitnú právnu úpravu odmeňovania advokáta Centrom právnej pomoci zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
K bodu 9 (§ 26 ods. 4)
Navrhované ustanovenie súvisí s navrhovanou zodpovednosťou advokáta pri autorizácii (§ 1a).
K bodu 10 (§ 71 ods. 2 písm. k))
Navrhované doplnenie § 71 ods. 2 písmenom k) umožňuje Slovenskej advokátskej komore vydávať záväzné potvrdenie o forme výkonu advokácie podľa § 12 tohto zákona a o skutočnosti či advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa osobitného predpisu napríklad na účely poistenia podľa zákona o sociálnom postení.
K bodu 11 (§ 82a)
Intertemporálne ustanovenie sa vyrovnáva s režimom pôsobenia novej a skoršej právnej úpravy, pričom na zmluvy o prevode nehnuteľností spísané advokátom do 31. augusta 2009 sa použije skoršia právna úprava.
K bodu 12 (§ 87 ods. 2)
Platná právna úprava nepamätá na ustanovovanie advokátov súdom podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku. Predkladateľ preto zosúlaďuje tento nedostatok v právnej úprave.
K bodu 13 (Príloha č. 3)
Príloha obsahuje vzor doložky o autorizácii zmluvy.