Sponzorované odkazy:

K článku I (Notársky poriadok)

K bodu 1 (§ 2)

K odseku 1

Ide o právnu úpravu de lege lata (pôvodné znenie § 2).

K odseku 2

§ 2 sa dopĺňa o nový ods. 2, doterajšie znenie sa označí ako ods. 1. V doterajšom znení chýbalo vymedzenie hlavných úloh, ktoré majú notári plniť. Štát plní úlohy na úseku výkonu spravodlivosti a v rámci tejto úlohy je notár nositeľom právnej prevencie. Túto úlohu notárov je potrebné zvýrazniť už v tomto ustanovení zákona.

K odseku 3

Zákon vo viacerých ustanoveniach používa pojem notársky úrad a doteraz ho v žiadnom svojom ustanovení nevymedzoval. Nový odsek 3 bude mať zásadný význam, nakoľko bude obsahovať zákonné zmocnenie, na základe ktorého notári už priamo bez ďalšieho poverenia vykonávajú štátne právomoci. Notársky úrad nemá vlastnú právnu subjektivitu, ide o právnu konštrukciu vytvorenú zákonom, ktorá súvisí s oprávnením štátu zriaďovať notárske úrady.

K bodu 2 (§ 3 ods. 3)

Dochádza k presnému vyšpecifikovaniu notárskej činnosti, a to na samotnú notársku činnosť upravenú v § 3 ods. 1 písm. a) až d), tzv. notársku činnosť v užšom slova zmysle, ďalšiu činnosť upravenú v § 3 ods. 2, tzv. notársku činnosť v širšom slova zmysle, ktoré činnosti môže vykonávať len notár a ktoré sú výkonom verejnej moci a listiny vyhotovené v rámci tejto činnosti sú verejnými listinami. Notár môže vykonávať ako svoju osobitnú činnosť, ak osobitný zákon neustanovuje inak, funkciu rozhodcu a funkciu mediátora.

S tým počíta už aj platné znenie § 3 ods. 3 Notárskeho poriadku, ako aj § 6 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V prípade tejto osobitnej činnosti už nejde o výkon verejnej moci a okrem notára túto činnosť môžu vykonávať aj iné osoby za podmienok ustanovených v osobitných zákonoch, v danom prípade v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v zákone č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Notár vzhľadom na svoje postavenie a kvalifikáciu je predurčený k tomu, aby kvalitne vykonával aj túto osobitnú činnosť, pričom mandát na výkon týchto činností mu vyplýva priamo zo zákona.

K bodu 3 (§ 4)

K odseku 1

Ide o právnu úpravu de lege lata. Predkladateľ pre dosiahnutie lepšej prehľadnosti navrhuje celé nové znenie § 4.

K odseku 2

Precizuje sa doterajšie znenie vzhľadom na viazanosť notára platnými právnymi normami. Sem sa z logiky veci radia aj všetky Európske právne akty, ako aj všeobecne záväzné právne predpisy platné na území Slovenskej republiky.

K odseku 3

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov v ustanovení § 128 ods. 1 zaraďuje notára medzi verejných činiteľov, čo v predchádzajúcej právnej úprave nebolo. Toto je potrebné zosúladiť i s úpravou tohto právneho predpisu. Notár toto postavenie má iba pri výkone notárskej činnosti, teda pri činnosti podľa § 3 ods. 1 a 2 a nie pri výkone osobitnej činnosti podľa § 3 ods. 3.

K odseku 4

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 7. 2003, zadefinoval činnosť notára podľa § 3 ods. 1 a 2 ako výkon verejnej moci (v § 2 písm. a) tohto zákona) a v § 4 ods. 1 bod 2 tohto zákona považuje notára za orgán verejnej moci. Je potrebné aj v tomto zákone presne zadefinovať túto skutočnosť. O výkon verejnej moci pôjde v prípade vykonávania notárskej činnosti (osvedčovanie, súdny komisár). Nie teda pri vykonávaní osobitnej činnosti, ktorú môžu vykonávať aj iné osoby.

K bodu 4 (§ 5 písm. d))

Výhodou navrhovanej právnej úpravy bude vybavenie prevodu z jedného miesta. Notár bude mať umožnené zariadiť nielen vyhotovenie ale aj doručenie podania príslušnej správe katastra. Ustanovenie nie je kauzistické a počíta so všetkými podaniami na správy katastra. V prípade, ak sa zavedie elektronické podávanie návrhov, notársky úrad bude miestom na pružné vybavenie elektronického podania na príslušnú správu katastra. Elektronická komunikácia z pozície notára si vyžiada nenáročnú legislatívnu zmenu. Čo sa týka technickej vybavenosti, každý notár je zo zákona (§ 12 ods. 3 Notárskeho poriadku) obligatórne technicky vybavený pre technickú komunikáciu, každý notár má k dispozícii technické vybavenie na podpisovanie zaručeným elektronickým podpisom, notárske zápisnice obligatórne zo zákona okrem listinnej podoby sa archivujú aj v elektronickej podobe v Notárskom centrálnom registri listín.

Zastupovanie v nesporovom konaní pred katastrálnym úradom zjednoduší pozíciu účastníkov zmluvy, pretože notár sa postará aj o kompletný servis potrebný pre vkladové konanie a bude môcť prijať aj listiny súvisiace s povolením vkladu zo správy katastra.

Aj zástupca účastníka zmluvy bude môcť splnomocniť notára na úkony predpokladané v navrhovanom ustanovení.

K bodom 5 a 6 (§ 11 ods. 4 a poznámka pod čiarou k odkazu 2c)

Navrhované ustanovenie reaguje na zmeny v Trestnom zákone, kedy došlo k zmene skutkových podstát (pôvodne „obzvlášť závažný úmyselný trestný čin“ po novom „obzvlášť závažný zločin“, pôvodne „trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody“ po novom „trestného činu prijímania úplatku“), ako aj na novú právnu úpravu zákona o registri trestov (v poznámke pod čiarou k odkazu 2c sa zrušený zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov sa nahrádza platným zákonom č. 330/2007 Z. z. o registri trestov).

K bodu 7 (§ 16 ods. 3)

Predmetná úprava, teda doplnenie nového odseku 3 do § 16 Notárskeho poriadku, je potrebná vzhľadom na poznatky o reálnom výkone notárskej činnosti zo strany niektorých notárov, ktorí vykonávali úkony notárskej činnosti (najmä spisovali a vydávali notárske listiny o osvedčovaní právne významných skutočností) aj tak, že časť prítomných účastníkov (okrem žiadateľa) vôbec neinformovali o svojej prítomnosti. Pritom notári sa obhajovali tým, že v zmysle doterajšieho § 5 Notárskeho poriadku sa účastníkom rozumie len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá notára požiadala o vykonanie notárskej činnosti.

K bodu 8 (§ 36)

K odseku 1

Je legitímne žiadať od notára, aby odmietol úkon, ktorý je nielen v rozpore so zákonom, obchádza zákon, ale aj úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Predkladateľ tým má na mysli napr. zjavné neprimeranosti vzájomných plnení, laesio enormis, zakázanú prepadnú klauzulu a pod. Pri obchádzaní zákona pôjde napr. o kúpnu zmluvu, ktorou sa sleduje obídenie napr. zakázaného zabezpečovacieho prevodu práva v spotrebiteľských veciach (§ 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka). Absolútne neplatné budú napr. neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú príkladmo vypočítané v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a z nich najčastejšie používané neprimerane vysoké sankcie.

Uvedené ustanovenie má význam v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa prevodov nehnuteľností, pretože po notárovi už nebude posudzovať platnosť zmluvy orgán štátnej správy. Od notára sa bude očakávať odborný prístup pri posudzovaní súkromnoprávneho úkonu a nemôže nechať nepovšimnutým neproporcionálne dojednania v zmluve, ku ktorým má prirodzene žiadať vysvetlenie od účastníkov zmluvy. Tu je práve výhoda oproti správe katastra, na ktorej úradník nekomunikuje s účastníkmi a napriek tomu povoľuje vklad a privodí tak dosiahnutie vecno-právnych účinkov. Bezprostredný kontakt notára s účastníkmi zmluvy je nenahraditeľný aj pri vyhodnocovaní otázok, ako je obchádzanie zákona, dobré mravy, tieseň, a pod.

Predkladateľ ako pomôcku dáva do pozornosti niekoľko právnych viet zameraných na inštitút dobrých mravov a s poukazom na stále frekventovanejší eurokonformný výklad § 3 Občianskeho zákonníka:

„Generálna klauzula týkajúca sa dobrých mravov funguje ako posledná „inštancia“, ktorá môže zabrániť platnosti právnych úkonov, ktoré prešli sitom prieskumu z hľadiska toho, či sa jedná o rozpor so zákonom. Táto klauzula chráni právny poriadok pred tým, aby poskytoval právnu legitimáciu úkonom, ktoré z hľadiska mimoprávnych spoločenských štandardov nemožno akceptovať.“

Salač, J.: Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2000

„Dobrými mravy v občanskoprávních vztazích se v soudní praxi rozumí soubor společenských, kulturních a mravních pravidel chování, který je vlastní obecně uznávaným vzájemným vztahům mezi lidmi a mravním principům společenského řádu a který v historickém vývoji osvědčil jistou neměnnost, vystihujíce podstatné historické tendence jsou sdíleny rozhodující částí společnosti a mají povahu norem základních.“

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 2898/2005

„Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.“

Salač, J. Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2000

„Občanský zákoník a ani jiné právní předpisy výslovně nestanoví, do jaké výše lze při peněžité půjčce sjednat úroky. Z této skutečnosti však nelze úspěšně dovozovat, že by výše úroků závisela jen na dohodě účastníků smlouvy o půjčce a že by tedy nepodléhala žádnému omezení. Rovněž u dohody o úrocích při peněžité půjčce totiž platí ustanovení § 3 odst. 1 obč.zák., podle něhož výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahů nesmí být v rozporu s dobrými mravy.“

rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004

„Nepřiměřenou a tedy odporující dobrým mravům je zpravidla taková výše úroků sjednaná ve smyslu ustanovení § 658 odst.1 obč.zák., která podstatně přesahuje úrokovou míru v době jejich sjednání obvyklou, stanovenou zejména s přihlédnutím k nejvyšším úrokovým sazbám uplatňovaným bankami při poskytování úvěrů nebo půjček.“

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004

„Nemohou být žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky sjednané při peněžité půjčce jsou obecně považovány za odporující obecně uznávaným pravidlům chování a vzájemným vztahům mezi lidmi a mravním principům společenského řádu a že tedy jsou v rozporu s dobrými mravy.“

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004

„V projednávané věci soudy zjistily, že úroková míra u úvěrů poskytovaných bankami činila v době uzavření smluv o půjčce 9 až 15,5 % ročně. Vzhledem k tomu, že dohodnutá výše úroků (ve výši 60 % ročně) podstatně (téměř čtyřnásobně) přesahovala horní hranici této obvyklé úrokové míry, je za tohoto stavu věci odůvodněn právní závěr, že šlo o ujednání, které je v rozporu s dobrými mravy, a tedy ve smyslu ustanovení § 39 obč.zák.neplatné.“

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004

„Hlediska uvažovaná soudy nasvědčují – jak správně upozorňuje dovolatel – tomu, že žalobce při uzavírání smluv o půjčce (včetně dohody o výši úroků) pravděpodobně jednal v tíživé situaci (byť nemusela dosáhnout intenzity vyžadované pro naplnění skutkové podstaty lichvy podle ustanovení § 253 trestního zákona), která ho vedla k tomu, aby souhlasil se sjednáním úroků z půjčené částky ve výši 5 % měsíčně (tj. 60 % ročně) při splatnosti půjčky za tři roky od uzavření smluv. Pro závěr, zda dohodnuté úroky jsou nepřiměřené a tedy odporující dobrým mravům, však tato hlediska nemohou být významná.“

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004

„V souladu s dobrými mravy při sjednávání úroků při peněžité půjčce je takové jednání věřitele, který se při peněžité půjčce „spokojí“ – bez ohledu na to, v jaké situaci se nachází dlužník – s přiměřenou výší úplaty (odměny) za užívání půjčené jistiny a který tedy své volné peněžité prostředky hodlá „zhodnotit“ běžným (obvyklým) způsobem rovněž v případě, že dlužník uzavírá smlouvu o půjčce v situaci pro něj obtížné.“ … „Úroky dohodnuté při poskytnutí peněžité půjčky představují úplatu (odměnu) za užívání půjčené jistiny.“

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004

„Aj na zmluvnom základe spočívajúce úroky z omeškania podliehajú rovnako ako úroky z pôžičiek a z úverov hraniciam rozporu s dobrými mravmi.“

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 26. 1. 2005, č. 3Ob221 /04b; 7Ob78/06f

„Dojednanie o okolnostiam neprimeranej zmluvnej pokuty je potrebné považovať za odporujúce dobrým mravom. O tomto poskytuje zákon sudcovi právo úsudku.“

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 5. 10. 1971, č. 4Ob56 /71; 5Ob796/81; 5Ob677/82; 9ObA187/93

„O porušenie dobrých mravov v zmysle § 879 ods.1 ABGB sa jedná vtedy, keď je niečo zjavne jednoducho protiprávne, bez toho, aby bol porušený výslovný zákonný zákaz, teda ak niečo síce nie je protizákonné, ale hrubo protiprávne.“

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 21. 6. 1966, č. 8Ob150/66; 4Ob47/66

„Právny úkon je vtedy odporujúci dobrým mravom, keď je jeho obsah nezlučiteľný so základnými hodnotami právneho poriadku alebo s mravným poriadkom.“

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 10. 11. 1977, č. 7Ob689/77; 7Ob95/98s

„Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z celkového charakteru dojednania – v zmysle zhrňujúceho zohľadnenia obsahu, pohnútky a účelu, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený.“

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 22. 04. 1975, č. 4Ob10/75; 8Ob236/75

„Smlouva (dohoda, ujednání), jejímž skutečným smyslem je sjednání tzv. propadné zástavy (uspokojení pohledávky zástavního věřitele tím, že mu připadne zástava do vlastnictví), je v rozporu s účelem zástavního práva tak, jak jej stanoví zákon, a tedy pro rozpor s účelem zákona neplatná podle ustanovení § 39 obč.zák.“

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 2535/99

„Úlohou zákazovej normy je záložcu chrániť pred tým, aby sa v dobrej viere, že bude môcť vyrovnať svoj dlh, alebo splniť svoj záväzok, zaviazal k odovzdaniu majetkovej hodnoty, ktorá presiahne pohľadávku veriteľa. Zmluva o prepadnutí veci je totiž svojou povahou podmienený právny úkon, je predsa uzatvorená s podmienkou, že veriteľ neuspokojí, alebo nie včas uspokojí veriteľa. Práve v tejto podmienke spočíva vlastnícke nebezpečenstvo takejto zmluvy a z nej samotnej je treba vyvodzovať zákaz takejto zmluvy.“

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 24. októbra 1995, č. 4Ob584/95; 6Ob183/05p, vydanom k § 1371 ABGB (ktorý obsahuje zákaz prepadnej klauzuly)

„Dohoda o prepadnutí veci v zmysle § 1371 ABGB je pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neprípustná.“

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 27. 1. 1954, č. 3Ob807/53; 3Ob574/51; 1Ob13/73; 4Ob584/95; 3Ob 109/98w; 8Ob125/98k; 6Ob183/05p

„Zákaz stanovený v § 1371 ABGB platí aj vtedy, ak v jednotlivom prípade hodnota zálohu nie je vyššia ako dlh. Dohody uzatvorené v zmysle § 1371 ABGB po vzniku splatnosti sú platné. Zákaz prepadnej klauzuly sa má na príslušné dojednanie s veriteľom, ktorý nie je vecne zabezpečený, aplikovať analogicky, pretože situácia zúčastnených osôb je z hľadiska ich záujmov rovnaká.“

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 24. 10. 1995, č. 4Ob584/95; 6Ob183/05p

„Požadavek na nepřiměřené smluvní úroky současně naplňuje skutkovou podstatu trestného činu lichvy, a to za předpokladu, že jde (má jít) o plnění, jehož hodnota je k hodnotě vzájemného plnění v hrubém nepoměru, a že věřitel přitom zneužije tísně, nezkušenosti, rozumové slabosti nebo rozrušení dlužníka (srov.§ 253 trestního zákona).“

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004-94

(1) Právny úkon, ktorý odporuje dobrým mravom, je neplatný.

(2) Neplatný je predovšetkým právny úkon, ktorým niekto pri využití stavu núdze, neskúsenosti, nedostatočnej schopnosti úsudku, alebo podstatnej hospodárskej slabosti iného, nechá pre seba, alebo pre tretiu osobu za poskytnutie plnenia prisľúbiť alebo poskytnúť majetkové výhody, ktoré sú v nápadnom nepomere k takémuto plneniu.“

§ 138 ods. 1 a 2 nemeckého Občianskeho zákonníka

„(1) Zmluva, ktorá odporuje zákonnému zákazu alebo dobrým mravom, je neplatná.

(4) Predovšetkým sú neplatné nasledovné zmluvy, ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, že sebe, alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť, alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere.“

§ 879 ods. 1 a 4 rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka

„Úžera predpokladá ako objektívny znak hrubé, ľahko rozpoznateľné porušenie ekvivalentnosti, pritom je potrebné postaviť do vzájomného pomeru všetky vzájomné hodnoty plnení.“

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 20. 3. 1985, č. 1Ob532/85

„Úžera robí neplatnou celú zmluvu, nie iba jej zakázanú časť.“

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 4. 2. 1964, č. 4Ob505/64; 7Ob111/65; 1Ob122/73; 8Ob253/99k

„Kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie…“

§ 235 Trestného zákona SR

„O lichevní smlouvu podle občanského práva jde v případě, kdy jednající z okolností věci věděl anebo musel vědět, že druhá strana je postižena okolnostmi uvedenými shora, a tuto okolnost využil; nevyžaduje se, aby jeho jednání bylo současně v trestním řízení označeno za trestný čin.“

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 22 Cdo 1993/2001

„Dohoda, kterou byly při peněžité půjčce sjednány nepřiměřeně vysoké úroky, je neplatná (§ 39 obč.zák. ), a to buď pro rozpor se zákonem (představuje-li naplnění skutkové podstaty trestného činu lichvy podle ustanovení § 253 trestního zákona, popřípadě jiného trestného činu) nebo pro rozpor s dobrými mravy (v ostatních případech).“

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004-94

„Ustanovení § 3 odst. 1 občanského zákoníku (o tom, že výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahů nesmí být v rozporu s dobrými mravy) patří k právním normám s relativně neurčitou (abstraktní) hypotézou, tedy k takovým právním normám, jejichž hypotéza není stanovena přímo právním předpisem a které přenechávají soudu, aby podle svého uvážení v každém jednotlivém případě vymezil sám hypotézu právní normy ze širokého, předem neomezeného okruhu okolností.“

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004

„Protože sama zastavárenská smlouva je podle jejich názoru neplatná jak pro rozpor s rozsahem a povahou živnostenského oprávnění žalované, tak pro rozpor s dobrými mravy, neboť sjednaný „zastavárenský poplatek“ výrazně překračuje úrokovou míru používanou při poskytování úvěru bankami, nemůže být platná ani kupní smlouva, která měla neplatnou zastavárenskou smlouvu jistit.“

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 2535/99

„Je-li neplatné ujednání o výši úroků obsažené ve smlouvě o půjčce, z povahy právního úkonu a ani z jeho obsahu nevyplývá, že by tuto část nebylo možné oddělit od ostatního obsahu smlouvy. Smlouva o půjčce je však neplatná pouze v ujednání o výši úroků jen tehdy, jestliže oddělení této části od ostatního obsahu smlouvy nebrání ani okolnosti, za nichž ke smlouvě došlo.“

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004

„Skutečnosti uvedené žalovanou ve vyjádření bylo třeba posoudit jako obranu žalované, že ve věci šlo o sjednání tzv. propadné zástavy, což by činilo smlouvu neplatnou (viz R 23/2005 a judikaturu tam uvedenou), a že šlo o lichevní smlouvu, která je též neplatná. Skutečnosti týkající se manžela žalované i její dcery byly obsahově námitkami rozporu výkonu práva požadovat vyklizení bez zajištění bytové náhrady s dobrými mravy (§ 3 odst. 1 ObčZ, lze dodat, že věc bylo třeba posoudit přiměřeně i podle R 22/1999 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). Podmínky vydání rozsudku pro uznání tak v této věci nebyly splněny.“

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 22 Cdo 2646/2005

Notár reprezentuje aj verejnú moc a kým podnikateľ nemá navrhovanú povinnosť, od notára ako od orgánu verejnej moci sa očakáva, že náležite vysvetlí dôvody odmietnutia notárskeho úkonu. Napr. novo navrhovaná legalizácia cez notára bude nepochybne prísnejšie posudzovaná než na matrike, a keď notár odmietne takúto legalizáciu, ktorej sa občan jednoznačne domáha, mal by to náležite zdôvodniť.

K odseku 2

Ide o právnu úpravu de lege lata. Predkladateľ pre dosiahnutie lepšej prehľadnosti navrhuje celé nové znenie § 36.

K odseku 3

Ak by notárovi bola odmietnutá súčinnosť zo strany účastníkov zmluvy, môže vyhotovenie notárskej zápisnice odmietnuť. Predpokladá sa súčinnosť potrebná okrem iného aj na posúdenie všetkých dôležitých skutočností na to, aby notár mohol postupovať podľa odseku 1. Notár nesie aj zodpovednosť za prípadný vznik škody a navrhované ustanovenie bude plniť ochrannú funkciu proti prípadným nelegitímnym požiadavkám účastníkov zmluvy.

K odseku 4

Notár bude povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti platobné podmienky, ktoré sú dohodnuté v zmluve. Ide o prevenčné ustanovenie. Aplikačná prax potvrdzuje, že priemerný spotrebiteľ právnej služby nie vždy dobre veciam rozumie a vždy je lepšie škodovým udalostiam predchádzať, ako ich následne riešiť. Od notára sa výslovne žiada, aby účastníkov zmluvy oboznámil s platobnými podmienkami. Táto informácia bude najdôležitejšia v prípade, ak kúpna cena už bola vyplatená pred podpisom kúpnej zmluvy. Najmä u starších osôb boli v aplikačnej praxi zaznamenané nesprávne predstavy o plnení povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. Zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol všetky rozmanitosti života a necháva sa na aplikačnú prax, ako sa v konkrétnych situáciách notár vyporiada s touto zákonnou povinnosťou.

Ďalšou informáciou, ktorú notár povinne účastníkom zmluvy uvedie, bude aj údaj o poistnom krytí a poisťovni. Notár bude povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s vyhotovením notárskej zápisnice. Tieto informácie môžu byť pre účastníka zmluvy dôležité pre výber notára.

Navrhuje sa úprava znenia poznámky pod čiarou k odkazu 2e tak, aby bolo transparentne a jednoznačne zrejmé, že medzi notárske úkony okrem iného nepatria ani úkony pri výkone dohľadu, ktorého vykonávanie je zákonom zverené orgánu verejnej moci.

K bodu 9 (§ 39 ods. 2 písm. b))

Navrhovaná zmena sa týka úpravy zbavovania notára mlčanlivosti na účely trestného konania. V praxi nastávajú situácie, kedy je potrebné notára vypočuť v trestnom konaní ako svedka ohľadom výkonu notárskej činnosti. Okruh subjektov, ktoré sú oprávnené zbaviť notára mlčanlivosti je daný zákonom – účastník konania, minister a predseda súdu; každý z nich len v zákonom ustanovených prípadoch.

V aplikačnej praxi vznikajú problémy v prípadoch, ak napr. notár odmietne vziať do úschovy peniaze, lebo má obavu, že ide o nelegálne peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti. Zložiteľa týchto peňazí začnú trestne stíhať a je obvinený. Notára je potrebné vypočuť vyšetrovateľom, predtým ho však treba zbaviť mlčanlivosti. Podľa súčasnej právnej úpravy je jedinou osobou oprávnenou na zbavenie mlčanlivosti notára v tomto prípade účastník konania, t.j. zložiteľ, ktorým je v trestnom konaní samotný páchateľ (obvinený), ktorý pochopiteľne nemá záujem na výpovedi notára, keďže mu môže priťažiť. Navrhovaná právna úprava rieši túto situáciu. Obdobne to bude dopadať aj na veci týkajúce sa notárskych centrálnych registrov.

K bodu 10 (§ 40 ods. 3)

Toto ustanovenie súvisí s novo navrhovanou zodpovednosťou podľa § 48 ods. 2 in fine.

K bodu 11 (§ 40 ods. 4)

Notár sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že poškodená osoba vedela o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody.

K bodu 12 (§ 47)

Ide o vyprecizovanie uvedeného ustanovenia s ohľadom na odstránenie písmena ch), doplnenie nového písmena f) a doplnenie pôvodného písmena h).

K písm. f) a i)

Súčasná úprava dostatočne nezohľadňuje skutočnosť, ak je účastníkom spísania notárskej zápisnice právnická osoba. Navrhovaná úprava ukladá notárovi uviesť jednoznačne, ako bola preukázaná existencia účastníka – právnickej osoby, ako aj oprávnenie v jej mene konať. Táto skutočnosť bude musieť byť notárovi preukázaná výpisom z jednotlivých registrov, najčastejšie z obchodného registra, ktoré údaje bude musieť notár uviesť v notárskej zápisnici. V doterajšej praxi vznikali pochybnosti, akým spôsobom sa majú fyzické osoby oprávnené konať v mene právnickej osoby za túto podpisovať. Navrhovaná úprava vzhľadom na povinnosť presnej, starostlivej a jednoznačnej identifikácie právnickej osoby v záhlaví notárskej zápisnice ukladá povinnosť pripojiť iba podpis fyzickej osoby konajúcej za účastníka – právnickú osobu, bez povinnosti pripájať iné identifikačné údaje tohto účastníka vedľa podpisu.

K bodu 13 (§ 48 ods. 2)

Navrhované ustanovenie rieši najcitlivejšiu otázku a to legalizáciu podpisu a následky nedostatku odbornej starostlivosti pri postupe notára. Platná právna úprava legalizácie je nevyhovujúca na tak závažné úkony, ako sú prevody nehnuteľností. Legalizáciu vykonávajú administratívne sily – či už na matrike alebo u notára – a jej cieľom je osvedčiť totožnosť spravidla len podľa predloženého dokladu totožnosti. Ak sa teda predložil platný doklad ale inou osobou, ako jeho držiteľom, spravidla administratívna sila nemá veľké šance odhaliť nečestnosť takto konajúcej osoby. Aj keby sa táto administratívna sila začala chovať zdržanlivo a odmietla urobiť úkon, nič nebráni podvodníkovi „vyskúšať“ inú administratívnu silu. Rovnako orgány činné v trestnom konaní nemajú takmer žiadnu šancu následne zistiť, či administratívna sila mohla dobre rozoznať nečestnosť konania, ak nie je známa osoba, ktorá takýto doklad predložila.

Akonáhle sa prevod má uskutočniť vo forme notárskej zápisnice, bude už vecou nie zamestnanca notára, ale priamo notára, urobiť všetko pre to, aby nedošlo k pochybeniu pri legalizácii. Už len samotné vyťažovanie účastníka zmluvy notárom ako orgánom verejnej moci, bude dôležitou prekážkou pre nečestné úmysly. Príkladmo sa notárovi navrhuje postup v  prípade pochybností a to najmä výzva na predloženie dokladov z evidencie dokladov totožnosti (§ 15 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 69c odseku 1 zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore (každý právo písomne požiadať Policajný zbor o poskytnutie informácie, aké osobné údaje Policajný zbor spracúva o jeho osobe, pričom Policajný zbor je povinný bezplatne žiadateľovi odpovedať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti.)

Pokiaľ ide o stratené a odcudzené občianske preukazy, v súčasnosti sú informácie o nich verejnosti prístupné na stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky: http://www.minv.sk/egovinet/StratenyOdcudzenyDoklad.)

Aby nedošlo k neperfektnej legalizácii, notár musí využiť viaceré možnosti na zistenie totožnosti osoby a zrejme nebude vylúčené ani zisťovanie totožnosti osoby napr. v mieste jej bydliska, alebo na úrade v mieste bydliska.

Cieľom zákona je perfektná legalizácia a garancie prípadnej náhrady škody.

Ďalej notárovi nič nebráni preveriť si totožnosť napr. prekvapivou požiadavkou na preverenie si totožnosti v mieste pôsobenia osoby. V zahraničí možno vysledovať legalizáciu vykonanú notárom, podľa ktorej notár opisuje pôsobenie účastníka v jeho napr. profesionálnom zaradení. Notár nie je limitovaný ani počtom svedkov na preukázanie totožnosti a praktickou pomôckou môže byť aj vyjadrenie orgánov miestnej štátnej správy alebo samosprávy. Prípadne notár môže vykonať aj ďalšie zisťovania. Dôležité je, že ak sa aj napriek všetkým možnostiam, ktoré notár pri overovaní totožnosti má, nepodarí zistiť skutočnú totožnosť účastníkov a úkon neodmietne, je legitímnou požiadavkou spoločnosti na takého notára, aby znášal škody bez možnosti liberácie. Jedinou okolnosťou, ktorá by ho mohla liberovať, je preukázanie skutočnosti, že poškodený vedel o zneužívaní totožnosti. Sledovanému cieľu zodpovedá dikcia „nemá istotu.“ Dikcia „má pochybnosti“ by sledovaný zámer nenaplnila, pretože by notárovi postačovalo skonštatovať, že nemal pochybnosti a takto jednoducho by sa zbavil zodpovednosti.

Povinnosťou notára je zistiť totožnosť nielen prevodcu, ale aj nadobúdateľa, teda všetkých účastníkov zmluvy. Zodpovedá to predstavám predkladateľa vybudovať u notára bezpečnejšie miesto na prevod nehnuteľnosti.

K bodu 14 (§ 58 ods. 2)

Zodpovednosť notára za legalizáciu sa sprísňuje aj v prípade, ak nevyhotovuje notársku zápisnicu o právnom úkone týkajúcom sa prevodu nehnuteľnosti. Teda, ak si hocikto sám vyhotoví zmluvu o prevode nehnuteľnosti a dostaví sa na notársky úrad k osvedčeniu podpisu, legalizácia mu bude vykonaná notárskym úradom pri zachovaní rovnakej zodpovednosti, ako keby notár vykonával osvedčovanie pravosti podpisov v rámci vyhotovenia notárskej zápisnice o zmluve o prevode nehnuteľností.

Dôvera v notárske úrady sa výrazne oslabovala tým, že podvody sa síce udiali mimo notársky úrad, ale vždy vrátane medializovaných prípadov, sa zvýrazňovala účasť u notára, pričom išlo len o osvedčenie podpisu zamestnancom notára. Ministerstvo spravodlivosti má mimoriadny záujem na posilňovaní dôveryhodnosti notárskeho stavu. Notári vydávajú notárske zápisnice, ktoré predstavujú verejné listiny a Ministerstvo spravodlivosti má záujem riešiť každý problém ohrozujúci dôveru notárskeho stavu.

Bude sa to týkať zmlúv, pri ktorých boli zaznamenané najčastejšie podvody s nehnuteľnosťami (kúpna, zámenná a darovacia zmluva).

Listina vo vzťahu ku ktorej notár osobne vykonal legalizáciu, sa uloží do Notárskeho centrálneho registra listín, aby nebol pozmenený jej obsah. Od momentu uloženia do Notárskeho centrálneho registra listín je možné 100% zistiť, či bola listina dopisovaná alebo inak menená.

K bodu 15 (§ 58 ods. 3 písm. c))

Navrhované doplnenie § 58 ods. 3 písm. c) vychádza z praktických poznatkov o skutočnosti, že časť notárov v notárskych osvedčovacích doložkách uvádza, že „totožnosť bola zistená zákonným spôsobom“, čo je nekonkrétna a bezobsažná floskula, ktorá celkom zjavne nezodpovedá požiadavke podľa § 58 ods. 2 písm. c) Notárskeho poriadku, pretože notár vždy de iure musí zisťovať totožnosť účastníka len zákonným spôsobom (teda notár nikdy nemôže zisťovať totožnosť účastníka nezákonným spôsobom).

Navrhované doplnenie § 58 ods. 2 písm. c) Notárskeho poriadku sa inšpirovalo ustanovením § 7 ods. 3 písm. f) zákona č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami.

K bodu 16 (§ 73k ods. 1)

Navrhovaná právna úprava súvisí s ukladaním rozsudkov o zbavení spôsobilosti na právne úkony a obmedzení spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri podľa § 189a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

K bodu 17 (§ 92)

Súčasná subjektívna trojmesačná lehota a objektívna 1 ročná lehota na disciplinárne stíhanie sú neprimerane krátke. Preto sa navrhuje ich predĺženie tak, aby bolo možné náležite zistiť rozhodujúce skutočnosti potrebné pre kvalitné podanie návrhu.

K bodu 18 (§ 93 ods. 2)

Navrhované ustanovenie má zabrániť neprimeranej dobe od vydania rozhodnutia disciplinárnou komisiou do jeho odoslania.

K bodu 19 (§ 95 ods. 2)

Ide o ďalší príspevok k posilňovaniu dôvery v stav notárstva. Malo by byť prirodzenou súčasťou výkonu činnosti notára vo všetkých jej podobách, že notár dopredu informuje aj o odplate za svoju činnosť. Nerozlišuje sa pritom osoba, ktorej túto činnosť poskytuje. Bude to teda platiť aj vo vzťahu k právnickým osobám.

Ak by porušil notár túto povinnosť, zo zákona nastáva nová právna skutočnosť, ktorou je zánik jeho práva na odplatu za vykonanú činnosť.

K bodu 20 (§ 100c)

Intertemporálne ustanovenie sa vyrovnáva s režimom pôsobenia novej a skoršej právnej úpravy, pričom na notárske zápisnice vyhotovené do 31. augusta 2009 sa použije skoršia právna úprava.