Sponzorované odkazy:

ÚRAD GEODÉZIE KARTOGRAFIE A KATASTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
S 74.20.73.43.20

SMERNICE
NA MERANIE A VYKONÁVANIE ZMIEN V SÚBORE
GEODETICKÝCH INFORMÁCIÍ KATASTRA NEHNUTEĽNOSTÍ

BRATISLAVA 1999

Spracoval: Ing. Jozef Vlček a Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.
Schválil: Predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Ing. Imrich Horňanský, CSc. 18. marca 1999 číslo P-840/1999.
Vydal: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

OBSAH

PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 1 Účel smerníc a zásady pri jednotlivých pracovných postupoch
DRUHÁ ČASŤ
MERANIE ZMIEN
Prvý oddiel
Základné ustanovenia
§ 2 Predmet a spôsob merania zmien
§ 3 Presnosť merania zmien
§ 4 Výsledky merania zmien a ich zaznamenávanie
§ 5 Spracovanie výsledkov merania zmien
§ 6 Dokumentácia výsledkov merania zmien a ich spracovania
§ 7 Overenie merania zmien
Druhý oddiel
Meranie zmien geodetickými metódami
§ 8 Podklady na meranie zmien
§ 9 Meračské siete
§ 10 Meračské siete v systéme Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej
§ 11 Meračské siete v miestnych súradnicových systémoch
§ 12 Overenie pripájacích bodov a pevných bodov
§ 13 Podrobné meranie zmien
§ 14 Kontrola podrobného merania zmien
Tretí oddiel
Meranie zmien fotogrametrickou metódou
§ 15 Použitie fotogrametrickej metódy
§ 16 Podklady na meranie zmien
§ 17 Fotogrametrický meračský náčrt
§ 18 Fotogrametrické práce
§ 19 Výsledky merania zmien a ich využitie
TRETIA ČASŤ
ZAZNAMENÁVANIE A SPRACOVANIE VÝSLEDKOV MERANIA
Prvý oddiel
Zaznamenávanie výsledkov merania
§ 20 Záznam podrobného merania zmien
§ 21 Číslovanie záznamov podrobného merania zmien
§ 22 Prehľad záznamov podrobného merania zmien
Druhý oddiel
Výpočet súradníc podrobných bodov
§ 23 Spôsoby a postup výpočtu súradníc podrobných bodov
§ 24 Výpočet súradníc podrobných bodov určených meraním
§ 25 Výpočet súradníc priesečníkov doterajších a nových hraníc parciel
§ 26 Výpočet súradníc pomocných podrobných bodov
Tretí oddiel
Výpočet výmer zmenených parciel a dielov parciel
§ 27 Spôsoby výpočtu výmer zmenených parciel a dielov parciel
§ 28 Plošná zrážka katastrálnej mapy
§ 29 Presnosť výpočtu výmer
§ 30 Postup pri výpočte výmer
§ 31 Dokumentovanie výpočtu výmer parciel a dielov parciel
ŠTVRTÁ ČASŤ
VYKONÁVANIE ZMIEN V SÚBORE GEODETICKÝCH INFORMÁCIÍ
Prvý oddiel
Základné ustanovenia
§ 32 Základné pojmy
§ 33 Zásady aktualizácie súboru geodetických informácií
§ 34 Metódy aktualizácie súboru geodetických informácií a ich použitie
§ 35 Tvorba a označovanie parciel parcelnými číslami
Druhý oddiel
Aktualizácia obsahu katastrálnej mapy grafickou metódou
§ 36 Zobrazenie zmien v katastrálnej mape
§ 37 Presnosť zobrazenia zmien
§ 38 Dĺžková zrážka mapového listu katastrálnej mapy
§ 39 Zobrazenie zmien hraníc
§ 40 Zobrazenie zmien stavieb
41 Zobrazenie zmien v popise katastrálnej mapy
§ 42 Zobrazenie zmien ostatných predmetov obsahu katastrálnej mapy
Tretí oddiel
Aktualizácia súboru geodetických informácií metódou číselných výsledkov geodetických prác
§ 43 Zásady aktualizácie zoznamov súradníc a prehľadov čísel podrobných bodov
§ 44 Aktualizácia zoznamu súradníc podrobných bodov
§ 45 Aktualizácia prehľadu čísel podrobných bodov
§ 46 Výsledok aktualizácie
Štvrtý oddiel
Aktualizácia súboru geodetických informácií interaktívnou metódou
§ 47 Základné údaje o vektorovej katastrálnej mape
§ 48 Podklady na aktualizáciu vektorovej katastrálnej mapy
§ 49 Postup aktualizácie
§ 50 Výsledok aktualizácie
§ 51 Kontrola aktualizácie a archivácia podkladov
PIATA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 52
§ 53 Zrušovacie ustanovenie
§ 54 Účinnosť

ZOZNAM PRÍLOH
Príloha č.
1 Krajné odchýlky na meranie zmien
2 Maximálne dĺžky priamok a kolmíc pri metóde pravouhlých súradníc, maximálne dĺžky zámer pri polárnej metóde
3 Záznam podrobného merania zmien (číslovanie bodov, typy úloh a predpis výpočtuvýmer)
4 Záznam podrobného merania zmien (náčrt, zápisník)
5 Prehľad záznamov podrobného merania zmien
6 Vyznačenie plošnej zrážky na katastrálnej mape
7 Výpočet výmer parciel (dielov)
8 Príklady označovania parciel parcelnými číslami
9 Rozmery mapových listov rôznych mierok a hodnoty koeficientov na výpočet dĺžkovej zrážky (tabuľka)
10 Vyznačenie dĺžkovej zrážky na mape súvislého zobrazenia
11 Preskúšanie dĺžkovej zrážky – mapa na rozmerovo nezaistenom papieri
12 Zobrazenie zmien v okrajovom náčrtku
13 Vzory grafického zobrazenia drobných pozemkov a stavieb, ktorých hranice nie súv katastrálnej mape zobraziteľné
14 Zoznam súradníc podrobných bodov
15 Prehľad katastrálnych území a ich časti na meranie a vykonávanie zmien v súbore geodetických informácií
16 Vzory tlačív

Smernice
číslo P-840/1999 z 18. marca 1999
na meranie a vykonávanie zmien v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len “úrad”) podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa Smerníc
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-1419/98 zo 14. mája 1998 na tvorbu technických predpisov ustanovuje:

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§1

Účel smerníc a zásady pri jednotlivých pracovných postupoch
(1) Smernice ustanovujú zásady a zabezpečujú jednotný postup pri meraní zmien na účely katastra nehnuteľností (ďalej len “kataster”), pri zaznamenávaní výsledkov merania, pri výpočte výmer zmenených parciel a dielov parciel, ako aj pri vykonávaní zmien v súbore
geodetických informácií katastrálneho operátu. Smernice nadväzujú na osobitný predpis,¹⁾ ktorého ustanovenia rozpracúvajú.
(2) Podľa ustanovení týchto smerníc sa vykonáva meranie zmien, zaznamenávanie a spracovanie výsledkov merania, výpočet výmer zmenených parciel a dielov parciel, vykonávajú sa zmeny v súbore geodetických informácii katastrálneho operátu aj v prípadoch, keď sú tieto činnosti súčasťou vyhotovovania geometrických plánov podľa osobitného predpisu ²⁾, alebo sa vykonávajú ako súčasť vyhotovenia registrov obnovenej evidencie pozemkov.³⁾
(3) Pri meraní a spracovaní výsledkov merania, ktoré sa vykonáva v rámci obnovy katastrálneho operátu sa postupuje podľa osobitného predpisu,⁴⁾ pričom výsledky merania a spracovania vykonané podľa týchto smerníc sa pri obnove využijú.
(4) Zmenou sa na účely týchto smerníc rozumie taká zmena údajov obsahu katastra tvoriacich predmet evidencie v súbore geodetických informácií, ktorá má ucelený samostatný charakter (spravidla má jeden vecný a právny dôvod, pričom sa týka nehnuteľností navzájom fyzicky súvisiacich). Ak sa takáto zmena týka údajov viacerých katastrálnych území súčasne, považuje sa za samostatnú zmenu v každom z nich, okrem zmeny hraníc územných a správnych celkov (obcí, okresov, krajov) a katastrálnych území.
_____
1) § 92, 93, 94, 109, 110 a 111 vyhlášky Úradu geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení vyhlášky Úradu geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 72/1997 Z. z.
2) Smernice na vyhotovovanie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov S 74.20.73.43.00, Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky č. NP-3595/1997 z 28. novembra 1997.
3) § 3 vyhlášky Úradu geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 157/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
4) Inštrukcia na tvorbu Základnej mapy Slovenskej republiky veľkej mierky I 74.20.73.21.00, Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky č. NP-2703/1993 z 15. decembra 1993.

DRUHÁ ČASŤ

MERANIE ZMIEN

Prvý oddiel

Základné ustanovenia

§2

Predmet a spôsob merania zmien

(1) Predmetom merania zmien sú zmeny:
a) hraníc
– katastrálnych území (môžu byť zároveň hranicami krajov, okresov a obcí),
– zastavaných území obcí,
– pozemkov,
– chránených skutočností a ich ochranných pásem,⁵⁾
b) stavieb (prienik vonkajšieho obvodu so zemským povrchom, prípadne priemet vonkajšieho obvodu na zemský povrch).
(2) Predmetom merania sú aj prvky na určenie polohy bodov meračských sietí potrebné na zmeranie zmien, ak už nie sú určené. Sú to body podrobného polohového bodového poľa,⁶⁾ pomocné meračské body (§ 10 ods. 7, § 11 ods. 9) a pevné body (§ 11 ods. 2), ako súčasti meračských sietí určených v miestnych súradnicových systémoch.
(3) V katastrálnych územiach alebo ich častiach, kde je katastrálna mapa spravovaná na podklade technicko-hospodárskej mapy alebo základnej mapy veľkej mierky, sú predmetom merania aj zmeny ďalších prvkov polohopisu, a to v rozsahu podľa osobitného predpisu.⁷⁾
(4) Zmeny sa merajú geodeticky alebo fotogrametricky.
(5) Meranie zmien sa vykoná podľa ustanovení týchto smerníc takým spôsobom, aby jeho výsledky boli využiteľné na:
a) vykonanie zmien v súbore geodetických informácií katastrálneho operátu,
b) vykonanie zmien v súbore popisných informácií katastrálneho operátu,
c) obnovu katastrálneho operátu.
_____
5) Inštrukcia na ostatné úlohy katastra nehnuteľností I 74.20.73.49.00, Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky č. NP-3532/1994 z 12. decembra 1994.
6) STN 73 0415 Geodetické body (účinnosť od 1. januára 1980).
7)§ 10 až 14 Inštrukcie na tvorbu Základnej mapy Slovenskej republiky veľkej mierky I 74.20.73.21.00 č NP-2703/1993 z 15. decembra 1993.

§3

Presnosť merania zmien

(1) Body meračských sietí určené v súradnicovom systéme Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej (S-JTSK), z ktorých sa zmeny merajú, sa určujú s presnosťou danou základnou strednou súradnicovou chybou,6) ako kritériom presnosti. Pre body jednotlivých
tried presnosti sú dané tieto číselné hodnoty základnej strednej súradnicovej chyby:

a) pre body 1. triedy presnosti 0,02 m,b) pre body 2. triedy presnosti 0,04 m,

b) pre body 2. triedy presnosti 0,04 m,
c) pre body 3. triedy presnosti 0,06 m.
Uvedené hodnoty sa vzťahujú na najbližšie (blízke) body základného polohového bodového
poľa.
(2) Pevné body meračských sietí miestnych súradnicových systémov (§ 11 ods. 2), z ktorých sa majú merať zmeny na účely katastra, sa určia s presnosťou uvedenou v odseku 1 písm. c), prípadne vyššou.
(3) Pomocné meračské body sa určujú s takou presnosťou, aby z nich určené podrobné body spĺňali kritérium uvedené v odseku 4.
(4) Podrobné meranie sa vykonáva s presnosťou, ktorá je daná základnou strednou súradnicovou chybou8) pre body tretej triedy presnosti hodnotou 0,14 m. Uvedené kritérium sa vzťahuje na najbližšie (blízke) body podrobného polohového bodového poľa, alebo na pevné body miestneho súradnicového systému.
(5) Charakteristikou relatívnej presnosti určenia súradníc dvojice podrobných bodov rovnakej triedy presnosti je základná stredná chyba dĺžky priamej spojnice bodov tejto dvojice vypočítanej z ich súradníc.^{8  )}
(6) Dodržanie presnosti ustanovenej v odsekoch 1, 2, 3 a 4 sa overuje testovaním výsledkov meračských prác podľa osobitných predpisov.6),8),9)
(7) Na dosiahnutie presnosti ustanovenej v odsekoch 1, 2, 3 a 4 je nutné dodržať postupy, geometrické parametre a kritériá uvedené v osobitnom predpise,⁹⁾ neprekročiť krajné odchýlky a dodržať obmedzujúce kritéria uvedené v prílohe č. 1 a 2.

§4

Výsledky merania zmien a ich zaznamenávanie

(1) Výsledkom merania zmien sú:
a) odmerané číselné údaje,
b) meračský náčrt (grafický prehľad a popisné údaje).
(2) Výsledky merania sa zaznamenávajú do záznamu podrobného merania zmien
(3) V prípade, že meračskú sieť tvoria aj novourčené body podrobného polohové-
ho bodového poľa, výsledky merania pri ich určení sa zaznamenávajú podľa osobitného predpisu.⁹⁾
(4) Číselné výsledky merania zmien možno zaznamenať priamo do pamäťového média počítača. Grafický výstup z pamäťového média môže nahradiť časť záznamu podrobného merania zmien – zápisník, ak obsahuje všetky údaje v predpísanom usporiadaní.

§5

Spracovanie výsledkov merania zmien

(1) Výsledky merania zmien sa spracujú:
a) výpočtom súradníc
– novourčených bodov podrobného polohového bodového poľa, pomocných meračských bodov, alebo bodov miestneho súradnicového systému,
_____
8 ) STN 01 3410 Mapy veľkých mierok. Základné a účelové mapy (účinnosť od 1. júna 1991).
9) Inštrukcia na práce v polohových bodových poliach I 74.20.73.12.00, Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky č. NP-3638/1994 z 20. decembra 1994.

– novourčených podrobných bodov,
b) výpočtom výmer novourčených a zmenených parciel ako aj ich dielov.

§6

Dokumentácia výsledkov merania zmien a ich spracovania

(1) Dokumentácia výsledkov merania zmien a ich spracovania obsahuje:¹⁰⁾
a) výsledný operát novourčených pevných bodov podrobného polohového bodového poľa (PBPP),9) v prípade ak takéto body boli určené,
b) záznam podrobného merania zmien,
c) zoznam súradníc novourčených podrobných bodov,
d) výpočet výmer parciel a ich dielov.
(2) Dokumentáciu uvedenú v odseku 1 vyhotovuje a odovzdáva miestne príslušnému katastrálnemu odboru okresného úradu (ďalej len “katastrálny odbor”) každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá meranie zmien vykonáva. Súčasne odovzdá oznámenie o nedostatkoch zistených na geodetických bodoch,¹¹⁾ ak boli zistené.

§7

Overenie merania zmien

(1) Výsledky merania sa overia autorizačne,¹²⁾ aj úradne.¹³⁾ Ak sa výsledky merania využijú na spracovanie geometrického plánu, vykoná sa ich úradné overenie súčasne s overením geometrického plánu.
(2) Autorizačné overenie výsledkov merania zmien na účely katastra vykonáva autorizovaný geodet a kartograf. Ak meranie zmien a ich spracovanie vykonala rozpočtová alebo príspevková organizácia, ktorej predmetom činnosti je vykonávanie geodetických a kartografických činností, autorizačné overenie vykoná pracovník tejto organizácie, ktorému úrad udelil osobitnú odbornú spôsobilosť.
(3) Pred autorizačným overením výsledkov merania skontroluje overovateľ všetky náležitosti výsledkov merania, ich súlad s kvalitatívnymi podmienkami, ktoré určil úrad v technických predpisoch, ako aj ich súlad s ostatnými súvisiacimi predpismi. Ak je pre kontrolu pred vykonaním autorizačného overenia potrebné použiť údaje katastra alebo nahliadnuť do katastrálneho operátu, umožní to overovateľovi katastrálny odbor v priestoroch na to určených a v nevyhnutnom rozsahu.
(4) Autorizačné overenie sa vykoná pred odovzdaním dokumentácie podľa § 6 a to v popisovom poli záznamu podrobného merania zmien doložkou “Náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom” a uvedie sa dátum overenia, meno overovateľa, podpis overovateľa a odtlačok pečiatky overovateľa (pečiatky rozpočtovej, resp. príspevkovej organizá-
cie).
_____
10) § 94 vyhlášky č. 79/1996 Z. z.
11) § 103 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 79/1996 Z. z.
12) § 6, 7 a 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii a § 55 vyhlášky Ú radu geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 178/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o geodézii a kartografii.
13) § 65 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
§ 9 zákona č. 215/1995 Z. z.
§ 57, 58 a 59 vyhlášky č. 178/1996 Z. z.

(5) Úradné overenie vykoná katastrálny odbor po odovzdaní dokumentácie podľa § 6. Pred úradným overením skontroluje dodržanie zásad a podmienok uvedených v týchto smerniciach a to najmä :
a) kompletnosť dokumentácie (§ 6),vrátane formálnych náležitostí (jednoznačnosť, prehľadnosť, čitateľnosť…),
b) dodržanie podmienok určenia a použitia meračskej siete (§ 10, 11 a 12 ),
c) použitie stanovených metód podrobného merania a vykonanie jeho kontroly (§ 13 a 14),
d) náležitosti záznamu podrobného merania zmien, vrátane jeho očíslovania (§ 20 a 21),
e) dodržanie ustanovení o výpočte súradníc podrobných bodov (§ 23, 24, 25, a 26),
f) kompletnosť výpočtu výmer parciel a dielov a dodržanie zásad pri jeho vykonaní (§ 27, 28, 29, 30 a 31),
g) vykonanie autorizačného overenia predpísaným spôsobom (odsek 4).
V prípade potreby alebo pochybnosti o dodržaní kvality môže vykonať kontrolné meranie,
prípadne vykonať kontrolu iným nezávislým spôsobom.
(6) Ak katastrálny odbor pri kontrole zistí porušenie ustanovení týchto smerníc úradné overenie nevykoná a vráti predloženú dokumentáciu spolu s protokolom o kontrole obsahujúcim zistené nedostatky vyhotoviteľovi. Ak úradné overenie vykonáva zároveň s overením geometrického plánu, postup overenia, termíny overenia, prípadne vrátenia neoverenej dokumentácie prispôsobí tak, aby boli dodržané ustanovenia osobitného predpisu.²⁾
(7) Úradné overenie sa vykoná v popisovom poli záznamu podrobného merania zmien doložkou “Úradne overené podľa § 9 zákona NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii”, pričom sa uvedie dátum overenia, meno overovateľa, číslo registra (G 5), podpis overovateľa a odtlačok okrúhlej pečiatky katastrálneho odboru.
(8) Úradné overenie výsledkov merania katastrálnym odborom je správny úkon, ktorý sa spoplatňuje podľa osobitného predpisu.¹⁴⁾
(9) Kontrolu výsledkov merania zmien na účely katastra a ich spracovania, ako aj kontrolu správnosti a náležitosti autorizačného overenia a úradného overenia, môže vykonať v zmysle osobitného predpisu¹⁵⁾ katastrálny inšpektor.

Druhý oddiel

Meranie zmien geodetickými metódami

§8

Podklady na meranie zmien

(1) Základným podkladom na meranie zmien je katastrálna mapa. Na práce v teréne sa používa pracovná mapa,¹⁶⁾ prípadne aktuálna kópia katastrálnej mapy.
(2) V katastrálnych územiach alebo ich častiach, kde je spravovaná vektorová katastrálna mapa, sa ako podklad na meranie zmien použijú kópie súborov vektorovej katastrálnej mapy.
_____
14) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 262/1998 Z. z.
15) § 13,14 a 15 zákona č. 162/1995 Z. z.
16) § 5 vyhlášky č. 79/1996 Z. z.

(3) Ďalšími podkladmi sú záznamy podrobného merania zmien a meračské náčrty z predchádzajúcich meraní, geodetické údaje o bodoch polohového bodového poľa, zoznamy súradníc podrobných bodov a prehľady čísel podrobných bodov.
(4) Na vyhotovenie záznamu podrobného merania zmien, časti meračský náčrt sa využije kópia alebo zväčšenina katastrálnej mapy. V prípade, že je spravovaná vektorová katastrálna mapa, zobrazia sa príslušné súbory zobrazovacím zariadením v požadovanej mierke.
Ak sú dokumentované súradnice podrobných bodov, doplní sa kópia alebo zväčšenina katastrálnej mapy úplnými číslami podrobných bodov v rozsahu dotknutom zmenou.

§9

Meračské siete

(1) Zmeny sa merajú z bodov meračských sietí. Meračskú sieť môžu tvoriť body základného polohového bodového poľa,6) PBPP (dokumentované aj novourčené), pevné podrobné body (§ 10 ods. 4), pevné body (§ 11 ods. 2) a pomocné meračské body (novourčené a dokumentované). Súčasťou meračskej siete sú aj meračské priamky ako spojnice bodov siete, ak sa na podrobné meranie použije metóda pravouhlých súradníc.
(2) Tvar a veľkosť (rozsah) meračskej siete je závislý od rozsahu a tvaru zmeny, od existujúcich terénnych a iných podmienok, ako aj od zvolenej metódy merania a dostupnej meracej techniky. Body meračskej siete je potrebné určiť tak aby umožňovali jednoznačne určiť polohu podrobných bodov definujúcich zmenu vrátane kontroly, pričom počet bodov siete treba minimalizovať.
(3) Body meračských sietí sa určujú:
a) v S-JTSK,
b) v miestnom súradnicovom systéme.

§ 10

Meračské siete v systéme Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej

(1) Body meračských sietí sa určujú v S-JTSK v tých katastrálnych územiach alebo ich častiach, kde katastrálna mapa bola vyhotovená a je spravovaná v S-JTSK, kde je dokumentované podrobné polohové bodové pole, kde sa vykonávajú pozemkové úpravy a v územiach, ktoré určí katastrálny odbor.
(2) Výnimku z ustanovenia odseku 1 môže na návrh katastrálneho odboru povoliť katastrálny odbor krajského úradu v tých katastrálnych územiach alebo ich častiach, kde síce je katastrálna mapa vyhotovená v S-JTSK, ale podrobné polohové bodové pole nie je dokumentované, alebo bolo v značnom rozsahu zničené.
(3) V prípade, že meračskú sieť netvoria priamo body polohového bodového poľa, alebo pevné podrobné body, ktorých poloha je už určená, musí sa na takéto body pripojiť (ďalej len “pripájacie body”).
(4) Pripájacími bodmi na S-JTSK sú PBPP. V prípade, že nie sú dokumentované alebo z iných dôvodov ich nie je možno použiť, pripojí sa meračská sieť na body základného polohového bodového poľa, alebo v prípadoch uvedených v odseku 5 na pevné podrobné body. Pripájacie meranie na PBPP alebo na body základného polohového bodového poľa sa spravidla vykonáva súčasne s podrobným meraním tak, aby body meračskej siete boli určené minimálne s presnosťou stanovenou v § 3 ods.1. Poloha pripájacích bodov sa musí pred pripojením overiť (§ 12).
(5) Meračská sieť sa môže pripojiť, alebo ju môžu tvoriť (byť jej súčasťou) pevné podrobné body určené v S-JTSK minimálne v tretej triede presnosti, zobrazené v katastrálnej mape, jednoznačne označené a identifikované v teréne, a to v prípade, že ide o zmenu malého
rozsahu alebo novourčovaný podrobný bod leží na priamej spojnici medzi dvoma pevnými podrobnými bodmi.
(6) Zmenou malého rozsahu sa na účely odseku 5 rozumie zmena, ktorej výsledkom je vytvorenie najviac 5 nových parciel alebo zmena v rámci súvislého obvodu pozemkov jedného vlastníka (držiteľa). Za zmenu malého rozsahu sa nepovažuje zmena pozemku líniového tvaru (železnica, cesta, vodný tok a pod.).
(7) Súčasťou meračskej siete pripojenej na S-JTSK môžu byť aj pomocné meračské body, ktoré sa určia pomocou daných alebo pripájacích bodov. Pomocné meračské body sa číslujú v rámci záznamu podrobného merania zmien číslami od 5001 vyššie. V prípade, že sa na meranie použijú skôr určené pomocné meračské body, ich úplné čísla sa preberú z pôvodného záznamu podrobného merania zmien (meračského náčrtu), podobne aj ich súradnice. Na overenie ich identity sa primerane použijú ustanovenia § 12.
(8) Ak sa na meranie zmien použije meračská sieť pripojená na S-JTSK a katastrálna mapa nie je spravovaná v S-JTSK, potom je nutné zabezpečiť nadväznosť merania na katastrálnu mapu určením polohy najmenej troch bodov spĺňajúcich kritéria stanovené v § 11 ods. 2 pre pevné body. Ak takéto body nie je možné nájsť, alebo sa jedná o rozsiahlu zmenu prípadne zmenu pozemku líniového tvaru, zabezpečí sa nadväznosť postupom uvedeným v § 11 ods. 5.

§ 11

Meračské siete v miestnych súradnicových systémoch

(1) Body meračských sietí sa určujú v miestnych súradnicových systémoch v tých prípadoch, ak sa nepoužije postup podľa § 10 ods.1. Jedna zmena môže byť zmeraná len v jednom miestnom súradnicovom systéme.
(2) Základom miestneho súradnicového systému sú pevné podrobné body existujúce v teréne a zobrazené na katastrálnej mape (jednoznačne identifikovateľné podrobné body polohopisných prvkov, pre potreby týchto smerníc označené skrátene “pevné body”). Ako pevné body sa volia napr. rohy murovaných budov, medzníky na hraniciach územných celkov, medzníky na hraniciach vlastníckych alebo hraniciach držby a pod.
(3) Ak pre určenie miestneho súradnicového systému nie je možné nájsť pevné body vyhovujúce ustanoveniu odseku 1, použijú sa body, ktoré majú pevný a trvalý charakter hoci nie sú na katastrálnej mape zobrazené. (napr. rohy budov nezobrazených na katastrálnej mape, trvalé znaky inžinierskych sietí a stavebných zariadení a pod.). Poloha týchto bodov sa v meračskom náčrte zobrazí tak, aby ich bolo možné kedykoľvek v teréne identifikovať, odmerajú sa a v náčrte uvedú overovacie (zaisťovacie, vyhľadávacie) miery. Polohu týchto pevných bodov nie je možné overiť podľa § 12 pri ich určení. Ak sa použijú na meranie iných zmien (ako dokumentované body), ich poloha sa overí podľa § 12.
(4) Ak nie je možné v priestore merania a v okolí nájsť ani body vyhovujúce ustanoveniam odseku 3, stabilizujú sa nové pevné body spôsobom stanoveným pre PBPP, zmerajú sa overovacie (zaisťovacie, vyhľadávacie) miery, ktoré sa uvedú v meračskom náčrte.
(5) Nadväznosť na katastrálnu mapu sa v prípade postupu podľa odseku 3 a 4 zabezpečí tak, že sa v teréne určí poloha bodov polohopisných prvkov zobrazených na katastrálnej mape a to vo väčšom rozsahu (minimálne 3 body), nakoľko potvrdenie ich identity a tým aj použitia sa vykoná až pri zobrazovaní do katastrálnej mapy. Pri rozsiahlych zmenách a zmenách pozemkov líniového tvaru sa nadväznosť zabezpečí po častiach (blokoch) tak, že sa pre každý blok určia najmenej tri identické body polohopisných prvkov zobrazené na katastrálnej mape. Rozdelenie do blokov sa vykoná len na účely zobrazenia do katastrálnej mapy, pričom homogénnosť miestneho súradnicového systému nesmie byť porušená.
(6) V prípade, že nie je možné zabezpečiť nadväznosť na katastrálnu mapu spôsobom uvedeným v odseku 5, t.j. neexistujú v priestore merania a v okolí polohopisné prvky zobrazené na katastrálnej mape (prevažne v extraviláne), pripojí sa meračská sieť na S-JTSK a jej zobrazenie (prípadne zobrazenie podrobných bodov) sa vykoná zo súradníc získaných transformáciou do súradnicového systému katastrálnej mapy.
(7) Na určenie miestneho súradnicového systému sú potrebné najmenej tri body. V prípade, že meračskú sieť tvorí jedna meračská priamka postačujú dva body. Poloha pevných bodov určených podľa odseku 2 sa pred meraním overí (§ 12).
(8) Začiatok miestneho súradnicového systému sa volí do niektorého bodu siete, kladný smer osi “x” do spojnice začiatku s iným bodom siete tak, aby všetky určované body mali kladné súradnice. V prípade potreby sa začiatok posunie (zvolia sa súradnice základného bodu v zaokrúhlených hodnotách, napr. v stovkách metrov). Pevné body a body použité podľa odseku 3 a 4, sú priamo súčasťou meračskej siete, ktorú nie je potrebné pripájať.
(9) Vzájomná poloha bodov meračskej siete sa určí meraním spravidla súčasne s podrobným meraním, a to tak, aby body meračskej siete boli určené s presnosťou stanovenou v § 3 ods. 2. Z pevných bodov je možné určiť ďalšie body siete ako pomocné meračské body.
(10) Pevné body a body použité na určenie miestneho súradnicového systému sa číslujú v rámci záznamu podrobného merania zmien číslami od 5001 vyššie. Pomocné meračské body určené nadväzne sa číslujú po očíslovaní určujúcich bodov siete v rovnakom číselnom rade.
(11) V prípade, že sa na meranie zmeny využije skôr určený miestny súradnicový systém, čísla pevných bodov sa preberú z pôvodného záznamu podrobného merania zmien v tvare úplného čísla a preberú sa aj ich súradnice. Na overenie identity takýchto pevných bodov sa použije primerane postup podľa § 12 a vykoná sa kontrola určenia miestneho súradnicového systému.

§ 12

Overenie pripájacích bodov a pevných bodov

(1) Pred pripájaním meračskej siete na body polohového bodového poľa alebo pevné podrobné body, ako aj pred použitím pevných bodov (určených podľa § 11 ods. 2) na definovanie meračskej siete, sa overí ich poloha v teréne.
(2) Overenie sa vykoná podľa druhu bodu:
a) overenie polohy bodu základného alebo podrobného polohového bodového poľa sa vykoná kontrolou mier a podľa ostatných informácií uvedených v miestopisných náčrtoch geodetických údajov,9) prípadne metódami uvedenými v osobitnom predpise.9) Namerané hodnoty sa porovnajú s údajmi uvedenými v miestopisných náčrtoch a posúdi sa identita overovaného bodu; ak sa zistia nedostatky, uvedú sa v oznámení o nedostatkoch zistených na geodetických bodoch; body, ktoré budú pri overení posúdené ako neidentické nesmú byť použité,
b) overenie polohy pevného bodu sa vykoná
– priamym odmeraním vzdialenosti najmenej od dvoch bodov, ktoré možno považovať za pevné a nie sú od overovaného bodu vzdialené viac ako 200 m,
– odmeraním prvkov určujúcich polohu overovaného bodu od spojnice dvoch bodov, ktoré možno považovať za pevné a nie sú od overovaného bodu vzdialené viac ako 200 m, metódou pravouhlých súradníc,
– polárnym meraním, pričom do tohto merania sú zahrnuté okrem overovaného bodu najmenej dva body, ktoré možno považovať za pevné a nie sú od overovaného bodu vzdialené viac ako 200 m,
c) overenie pevného podrobného bodu určeného súradnicami sa vykoná obdobným spôsobom ako overenie pevného bodu, s využitím ďalších pevných podrobných bodov určených súradnicami alebo s využitím PBPP.
(3) Odmerané údaje podľa ods. 2 písm. b) sa porovnajú s údajmi odmeranými kartometricky na katastrálnej mape a posúdi sa identita overovaného bodu. Odmerané údaje podľa ods. 2 písm. c) sa porovnajú s údajmi vypočítanými zo súradníc a posúdi sa identita overovaného bodu. Body, ktoré sú pri overení posúdené ako neidentické, nesmú byť použité.
(4) Číselné údaje odmerané pri overovaní podľa ods. 2 písm. b) a c) sa uvedú v meračskom náčrte (§ 20 ods. 6). Ak sa na overenie použije metóda pravouhlých súradníc alebo polárna metóda, potom sa odmerané údaje uvedú v zápisníku (§ 20 ods. 7), pričom v stĺpci “poznámka” sa vyznačí overovací charakter merania skratkou „over“.

§ 13

Podrobné meranie zmien

(1) Pri podrobnom geodetickom meraní zmien sa používajú tieto metódy merania:
a) polárna metóda,
b) metóda pravouhlých súradníc,
c) metóda pretínania (napred, z dĺžok, postupného pretínania a pod.)
(2) Polárna metóda sa použije v prehľadnom členitom teréne s väčšími výškovými rozdielmi a v priestoroch s veľkou dopravnou frekvenciou. V neprehľadnom teréne (napr. hustá mestská zástavba) sa použije v kombinácii s metódou pravouhlých súradníc (polárna
kolmica, konštrukčné omerné miery).
(3) Metóda pravouhlých súradníc sa použije na meranie zmien v neprehľadnom, výškovo málo členitom teréne s malou dopravnou frekvenciou, pri meraní zmien malého rozsahu a pod. Efektívne sa môže využívať v kombinácii s polárnou metódou.
(4) Metóda pretínania sa použije na meranie zmien v prehľadnom značne členitom prípadne nedostupnom teréne, v teréne s riedkou zástavbou a pod. Vzhľadom na svoj charakter nie je vhodná pri zmenách väčšieho rozsahu alebo pri hromadných zmenách. Spravidla sa použije v kombinácii s ostatnými metódami.
(5) V rámci metód uvedených v ods.1 sa pri meraní využívajú stanovené typy úloh, ktoré majú predpísaný spôsob zaznamenávania odmeraných údajov, a na ktoré nadväzuje výpočet súradníc podrobných bodov. Typy úloh sú uvedené v prílohe č. 3.

§ 14

Kontrola podrobného merania zmien

(1) Kontrola podrobného merania zmien na účely katastra sa vykonáva súčasne s podrobným meraním. Kontrola sa vykonáva spravidla kontrolnými omernými mierami, t.j. dĺžkami odmeranými medzi dvoma susednými podrobnými bodmi hranice pozemku alebo stavby priamym meraním, prípadne krížovými mierami, t.j. dĺžkami odmeranými medzi dvoma podrobnými bodmi, ktorých spojnica netvorí hranicu. Dĺžky na hranici pozemku do 50 m je spravidla možno odmerať pásmom, dĺžky väčšie ako 50 m je potrebné odmerať diaľkomerom. Dĺžky medzi lomovými bodmi stavby je možno odmerať pásmom bez obmedzenia vzdialenosti. Určenie polohy každého podrobného bodu tvoriaceho zmenu treba skontrolovať aspoň jednou omernou (krížovou) mierou alebo iným nezávislým spôsobom (napr. odmeraním určujúcich prvkov z ďalšieho bodu siete).
(2) Odmerané kontrolné omerné miery a kontrolné krížové miery sa uvedú v meračskom náčrte (§ 20 ods. 6). Ak sa kontrola vykoná opakovaným meraním niektorou z metód podrobného merania (§ 13), odmerané údaje sa uvedú v zápisníku (§ 20 ods. 7), pričom sa kontrolný charakter merania poznačí v stĺpci “poznámka” uvedením skratky „kontr.“.

Tretí oddiel
Meranie zmien fotogrametrickou metódou

§ 15

Použitie fotogrametrickej metódy

(1) Fotogrametrickou metódou vhodnou na meranie zmien na účely katastra je “univerzálna fotogrametrická metóda”, t.j. fotogrametrické vyhodnotenie snímkových dvojíc.
(2) Meranie zmien fotogrametrickou metódou sa vykonáva spravidla v extraviláne, a to v prípadoch zmien väčšieho rozsahu alebo hromadného charakteru v teréne už realizovaných.
(3) Fotogrametrickú metódu na meranie zmien na účely katastra možno použiť len po súhlase katastrálneho odboru.

§ 16

Podklady na meranie zmien

Podkladmi na meranie zmien fotogrametrickou metódou sú:
a) kontaktné kópie leteckých meračských snímok – na vyhľadávanie bodov signalizovaných na snímkach, identických bodov a pod.,
b) zväčšeniny leteckých meračských snímok – na vyhotovenie fotogrametrického meračského náčrtu,
c) čiernobiele alebo farebné diapozitívy – na vyhľadávanie identických bodov a na fotogrametrické vyhodnotenie ,
d) katastrálne mapy,
e) prešetrovacie náčrty.
Prešetrovacie náčrty sa vyhotovia na kópiách prípadne zväčšeninách katastrálnej mapy, alebo na zväčšeninách leteckých meračských snímok z predchádzajúceho, prípadne predbežného snímkovania. Prešetrovací náčrt obsahuje údaje uvedené v § 20 ods. 5 s výnimkou autorizač-
ného a úradného overenia a v § 20 ods. 5 písm. a), b), f), g), h), i), j), k), l), m), a n). Prešetrovacie náčrty sa využijú na doplnenie obsahu fotogrametrického meračského náčrtu (§ 17) a pri ďalšom spracovaní zmeny. Číslovanie prešetrovacích náčrtov je zhodné s číslovaním fotogrametrických meračských náčrtov (§ 17 ods. 2) a spolu sa aj dokumentujú.

§ 17

Fotogrametrický meračský náčrt

(1) Fotogrametrický meračský náčrt (náčrty) sa vyhotoví na zväčšeninách leteckých meračských snímok aktuálneho meračského snímkovania. Ako podklad na vyhotovenie sa použijú aj prešetrovacie náčrty (§ 16).
(2) Ak je na vyhodnotenie zmien potrebné vyhotoviť viac fotogrametrických meračských náčrtov, vyhotoví sa prehľad kladu náčrtov vo vhodnej mierke s vyznačením kladu listov katastrálnych máp. Náčrty sa očíslujú podľa zásad uvedených v § 21 v číselnom rade
záznamov podrobného merania zmien.
(3) Fotogrametrický meračský náčrt obsahuje:
a) náležitosti uvedené v § 20 ods. 5, v § 20 ods. 6 písm. a), b), e), f), h), j), k), l), a m).
b) označenie a čísla bodov polohových bodových polí, ktoré sú v priestore merania,
c) označenie a čísla vlícovacích bodov,
d) vyznačenie signalizácie na všetkých bodoch umele signalizovaných pred leteckým meračským snímkovaním,
e) pri budovách sa okrem obrysu strešného plášťa zakreslí aj čiara prieniku obvodu budovy s terénom (čiarkovane) a vyznačí sa číselný údaj hodnoty presahu strešného plášťa.

§ 18

Fotogrametrické práce

(1) Na pripojenie fotogrametrického vyhodnotenia na súradnicový systém katastrálnej mapy sa volia vlícovacie body. Pre každú dvojicu snímok sa zvolí 5 až 6 vlícovacích bodov a to 4 vlícovacie body v rohoch prekrytu dvojice snímok a ostatné v blízkosti prieseč-
níkov rámových značiek leteckých meračských snímok.
(2) Za vlícovacie body sa volia:
a) body polohového bodového poľa,
b) jednoznačne identifikovateľné podrobné body určené súradnicami v S-JTSK,
c) pevné body (§ 11 ods. 2) v prípade, že katastrálna mapa nie je vyhotovená v S-JTSK.
Pevné body zvolené za vlícovacie body sa určia v S-JTSK geodeticky, alebo aerotrianguláciou.
(3) Ak zvolené vlícovacie body nie sú jednoznačne prirodzene signalizované, signalizujú sa signalizačným znakom. Spôsob signalizácie ako aj číslovanie vlícovacích bodov sa vyznačí v prehľade kladu listov katastrálnych máp a leteckých meračských snímok, ktorý sa vyhotoví vo vhodnej mierke. Poloha vlícovacích bodov sa vyznačí červeným krúžkom. Obdobne sa poloha vlícovacích bodov vyznačí na fotogrametrickom meračskom náčrte.
(4) Prešetrené a stabilizované podrobné body, ktoré definujú zmenu, sa pred meračským snímkovaním v prípade, že nie sú jednoznačne prirodzene signalizované, signalizujú signalizačným znakom. Lomové body vlastníckych hraníc, ktorých sa zmena týka, sa signalizujú signalizačným znakom vždy, ak je to technicky možné.
(5) Vyhodnotenie zmien sa vykonáva na univerzálnych fotogrametrických vyhodnocovacích prístrojoch z leteckých meračských snímok číselne (digitálne) alebo číselnograficky.

§ 19

Výsledky merania zmien a ich využitie

(1) Výsledkom merania zmien fotogrametrickou metódou je:
a) zoznam súradníc podrobných bodov v S-JTSK,
b) zmeny zobrazené v katastrálnej mape pomocným spôsobom (§ 36 ods. 2 písm. a) ,
c) fotogrametrický meračský náčrt (náčrty), spolu s prešetrovacím náčrtom (náčrtmi),
d) prehľad kladu fotogrametrických meračských náčrtov v prípade, že je ho potrebné vyhotoviť (§ 17 ods. 2),
e) prehľad kladu listov katastrálnych máp a leteckých meračských snímok.
Prehľady uvedené pod písmenom d) a e) sa môžu vyhotoviť na spoločnom prehľade ako jeden prehľad.
(2) Výsledky uvedené v odseku 1 sa využijú na:
a) výpočet výmer zmenených parciel a ich dielov (§ 27 až 31),
b) vykonanie zmien v súbore geodetických informácií podľa tretej časti týchto smerníc,
c) vyhotovenie geometrického plánu v prípade, že to charakter zmien a platné predpisy vyžadujú.
(3) Výsledky uvedené v odseku 1 dokumentuje katastrálny odbor.

TRETIA ČASŤ

ZAZNAMENÁVANIE A SPRACOVANIE VÝSLEDKOV MERANIA

Prvý oddiel
Zaznamenávanie výsledkov merania

§ 20

Záznam podrobného merania zmien

(1) Výsledky podrobného merania zmien vykonaného podľa prvej časti týchto smerníc, sa zaznamenávajú do záznamu podrobného merania zmien. Ukážka záznamu je v prílohe č .4.
(2) Záznam podrobného merania zmien pozostáva z troch častí:
a) popisové pole,
b) meračský náčrt (ďalej len “náčrt”),
c) zápisník.
(3) Na vyhotovenie záznamu podrobného merania zmien sa použije Tlačivo ÚGKK SR č. 6.54-1999, ktoré obsahuje na lícnej strane popisové pole, miesto pre vyhotovenie náčrtu a klauzulu potvrdzujúcu oboznámenie s priebehom a označením nových hraníc, a na rube zápisník. Ak rozsah zmeny vyžaduje použiť na zobrazenie náčrtu papier väčších rozmerov ako je formát A4 , náčrt sa poskladá do formátu A4 tak, že prvú stranu tvorí lícna strana citovaného tlačiva. Ak je potrebné použiť viac formátov (strán) zápisníka, potom sa všetky strany spoja do jedného celku.
(4) Ak sa výsledky podrobného merania zaznamenajú priamo do pamäťového média, zápisník sa vyhotoví vytlačením na papier, pričom musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 7.
(5) Popisové pole obsahuje:
a) všeobecné údaje,
b) údaje o meraní zmeny,
c) organizačné údaje o spracovaní zmeny,
d) údaje z katastrálneho operátu pridelené na spracovanie zmeny a potvrdenie o ich pridelení,
e) autorizačné overenie výsledkov merania,
f) úradné overenie výsledkov merania.
(6) Náčrt obsahuje:
a) kresbu doterajšieho stavu polohopisu podľa katastrálnej mapy, vykreslenú tenkou čiernou čiarou; za tenkú čiaru sa pre účely zobrazenia v náčrte považuje čiara, ktorej hrúbka je definovaná v tabuľke 0 osobitného predpisu,17) špecifikáciou 2 alebo 3,
b) kresbu nového stavu polohopisu vykreslenú tenkou červenou čiarou, vrátane zlučiek, označenia druhov pozemkov a prečiarknutia zrušených hraníc,
c) zákres bodov polohového bodového poľa použitých na pripojenie meračskej siete a nachádzajúcich sa na území zobrazenom na náčrte a ich čísel, pevných bodov a ostatných bodov meračskej siete a ich čísel, vykonaný značkami podľa osobitného predpisu¹⁷⁾ červenou farbou; ak bod použitý na pripojenie meračskej siete alebo vzdialený bod meračskej siete, nie je možné v náčrte vzhľadom na použitú mierku a formát papiera zobraziť, zobrazí sa schematickým zobrazením smeru čiarkovanou čiarou č. 0046 osobitného predpisu¹⁷⁾ so šípkou, pričom čiara nemusí byť zobrazená v celom priebehu a čísla bodu, spôsobom uvedeným v prílohe č.4,
d) zákres spojníc bodov použitej meračskej siete, vykonaný podľa článku 141 osobitného predpisu,¹⁷⁾ zámery v meračskej sieti sa zobrazia červenou čiarkovanou čiarou č. 0046 osobitného predpisu,¹⁷⁾ pričom zobrazenie meračskej priamky alebo polygónovej strany má
prednosť pred zobrazením zámery; spojnice bodov a zámery sa nezobrazia ak tvoria hranicu pozemku alebo stavby,
e) čísla podrobných bodov doterajšieho stavu použitých na pripájanie a kontrolné meranie,
alebo na výpočet výmer parciel, spolu s číslom náčrtu, z ktorého bol bod prevzatý a to
v tvare 128-5 (bod č. 5 z náčrtu č. 128), t.j. úplné čísla podrobných bodov, čiernou farbou,
f) čísla všetkých novourčených podrobných bodov, červenou farbou,
g) zápis kontrolných omerných (krížových) mier (§ 14 ods. 2) a overovacích mier (§ 12
ods. 4) čiernou farbou,
h) parcelné čísla a značky druhov pozemkov; doterajšie parcelné čísla a značky druhov pozemkov sa vyznačia tenkou čiernou čiarou, nové parcelné čísla sa vyznačia tenkou červenou čiarou, nové značky druhov pozemkov sa vyznačia vedľa prečiarknutých neplatných značiek, prípadne nad nové parcelné číslo, tenkou červenou čiarou,
i) ďalšie údaje potrebné na spracovanie zmeny a to najmä údaje o nadobúdateľovi, súpisné čísla nových meraných stavieb, spôsob využívania nových pozemkov a stavieb,
j) budovy sa vyznačia podľa článku 57 osobitného predpisu,¹⁷⁾
k) vyznačenie sídelných a nesídelných názvov, najmä názvov ulíc, námestí, verejných priestranstiev, významných a verejných stavieb, názvov vodných tokov a chotárnych názvov,
l) vyznačenie mierky náčrtu, a v prípade ak náčrt nie je orientovaný na sever, aj vyznačenie orientácie podľa článku 145 osobitného predpisu,¹⁷
m) zobrazenie rámu mapových listov ak tento prechádza cez náčrt, spôsobom podľa článku 143 osobitného predpisu¹⁷⁾; zároveň sa vyznačia čísla ( nomenklatúry ) príslušných mapových listov tesne nad a pod čiarou rámu.
Ak je potrebné v náčrte zobraziť ďalšie skutočnosti neuvedené pod písmenom a) až m) tohoto odseku, použijú sa mapové značky a popis podľa § 36 ods.3. Náčrt sa vyhotoví v takej mierke a veľkosť písmen a číslic sa zvolí tak, aby kresba bola prehľadná a číselné údaje boli dobre čitateľné (v mierke katastrálnej mapy a väčšej mierke, písmená a číslice v rozsahu 1,5 mm až 3 mm). Ak nie je možné vo zvolenej mierke náčrtu zobraziť niektorú časť meranej zmeny (drobné výstupky a pod.), táto sa zobrazí mimo vlastnej kresby zmeny ako detail príslušnej časti, pričom sa vzájomná súvislosť označí veľkými písmenami abecedy. Na jednom tlačive náčrtu môže byť zobrazená len jedna zmena.
(7) Zápisník obsahuje:
a) dané body, t.j. použité body polohového bodového poľa, použité dokumentované pevné body, použité dokumentované pomocné meračské body a podrobné body a ich súradnice,
_____
17) STN 01 3411 Mapy veľkých mierok. Kreslenie a značky (účinnosť od 1.januára 1991).

b) merané údaje, vrátane overovacích mier (§ 12 ods. 4) a kontrolných mier (§14 ods. 2),
c) predpis výpočtu výmer.
Zápisník môže obsahovať aj zoznam súradníc novourčených podrobných bodov a to v prípade, ak sa jedná o súradnice miestneho súradnicového systému, pričom sa nevyhotoví osobitne (napr. ako počítačový výstup po výpočte súradníc). Takýto zoznam súradníc sa uve-
die po vykonaní povinných zápisov a označí sa výrazným nadpisom “Zoznam súradníc novourčených podrobných bodov”. Zásady a spôsob zápisu do zápisníka podľa jednotlivých typov úloh je uvedený v prílohe č. 3

§ 21

Číslovanie záznamov podrobného merania zmien

(1) Záznamy podrobného merania zmien sa číslujú priebežne v každom katastrálnom území v aritmetickom poradí od 1 do 9999.
(2) Ak bol v katastrálnom území operát katastra obnovený novým mapovaním, pokračuje číslovanie záznamov podrobného merania zmien číslom nasledujúcim za posledným číslom náčrtu z mapovania.

§ 22

Prehľad záznamov podrobného merania zmien

(1) Prehľady záznamov podrobného merania zmien vyhotoví a vedie samostatne pre každé katastrálne územie, katastrálny odbor. Na vyhotovenie prehľadu a jeho vedenie sa použije Tlačivo ÚGKK SR č.6. 56a-1999 a Tlačivo ÚGKK SR č.6. 56b-1999. Prehľady je možné viesť aj aizovane na médiu počítača, pričom ich obsah musí byť totožný s obsahom predpísaných tlačív a musí byť zabezpečená ochrana ich údajov pred stratou a poškodením.
(2) Katastrálny odbor zapíše do prehľadu záznamov všetky záznamy podrobného merania zmien. Prehľady záznamov sa využívajú pri spravovaní katastra, pri obnove katastrálneho operátu, pri revízii údajov katastra, ako aj pri určovaní a prideľovaní čísel záznamov
podrobného merania zmien podľa osobitného predpisu.2) Ukážka prehľadu záznamov podrobného merania zmien je v prílohe č. 5.

Druhý oddiel
Výpočet súradníc podrobných bodov

§ 23

Spôsoby a postup výpočtu súradníc podrobných bodov

(1) Výpočet súradníc podrobných bodov v S-JTSK sa vykonáva vždy, ak sa zmena merala na meračskú sieť určenú v S-JTSK, pričom:
a) v katastrálnych územiach alebo ich častiach, kde je spravovaná vektorová katastrálna mapa a vykonáva sa aktualizácia súboru geodetických informácií interaktívnou metódou (§ 34 ods. 1 písm. c), ako aj v katastrálnych územiach, kde sa aktualizácia súboru geodetických informácií vykonáva číselnou metódou (§ 34 ods. 1 písm. b), t.j. v tých katastrálnych územiach, kde sú dokumentované súradnice podrobných bodov v S-JTSK, sa vypočítajú súradnice všetkých podrobných bodov vrátane vzniklých priesečníkov priamok,
b) v ostatných katastrálnych územiach alebo ich častiach neuvedených pod písmenom a), kde je katastrálna mapa v S-JTSK, je nutné vypočítať súradnice podrobných bodov definujúcich zmenu tak, aby bolo možné vypočítať výmery novooddeľovaných parciel zo súradníc,
c) v katastrálnych územiach, v priestoroch a v prípadoch, ktoré určí katastrálny odbor, v ním určenom rozsahu.
(2) Výpočet súradníc podrobných bodov v miestnom súradnicovom systéme sa vykonáva vo všetkých ostatných prípadoch neuvedených v odseku 1. Vypočítajú sa súradnice všetkých podrobných bodov definujúcich zmenu tak, aby bolo možné vypočítať výmery no-
vooddeľovaných parciel zo súradníc.
(3) V katastrálnych územiach uvedených v odseku 1 písm. a) sa výpočet súradníc podrobných bodov vykonáva postupne takto:
a) výpočet súradníc podrobných bodov určených meraním, t.j. bodov, ktoré definujú zmenené hranice a stavby,
b) výpočet súradníc podrobných bodov, ktoré vzniknú ako priesečníky doterajších a novovytvorených hraníc parciel na obvode zmenou dotknutého územia,
a) výpočet súradníc pomocných podrobných bodov na výpočet výmer dielov parciel vo vnútri zmenou dotknutého územia.
(4) Výsledkom výpočtu sú súradnice podrobných bodov uvedené v zozname súradníc podrobných bodov.

§ 24

Výpočet súradníc podrobných bodov určených meraním

(1) Výpočet súradníc podrobných bodov určených meraním sa vykoná podľa príslušných matematických vzťahov, ktoré sú odvodené pre jednotlivé typy úloh. Použitie jednotlivých metód výpočtu podľa typov úloh, je závislé od metódy merania (§ 13) a od spôsobu
spravovania katastrálnej mapy ( v grafickej alebo vektorovej forme ). Na výpočet súradníc sa použije tá metóda (kombinácia metód) a typ úlohy, ktorú umožňuje spôsob merania zmeny a forma spravovania katastrálnej mapy. Ďalej tá metóda, ktorá je matematicky najjednoduchšia
a zabezpečuje homogénnosť výsledkov.
(2) Základné údaje potrebné na výpočet sú:
a) dané body a ich súradnice,
b) namerané údaje usporiadané a zaznamenané podľa typov úloh.

§ 25

Výpočet súradníc priesečníkov doterajších a nových hraníc parciel

(1) Podrobné body, ktoré vzniknú ako priesečníky doterajších a nových hraníc parciel sa očíslujú nadväzne na podrobné body určené meraním v rámci príslušného záznamu podrobného merania.
(2) Podkladom na výpočet súradníc priesečníkov sú:
a) podrobné body nových hraníc určené meraním a ich súradnice,
b) podrobné body doterajších hraníc, ktoré vzniknú pretínaním s novými hranicami na obvode zmenou dotknutého územia a ich súradnice.
Súradnice sa vypočítajú podľa matematických vzťahov odvodených pre metódu pretínania, priesečník priamok, typ úlohy č. 21 (príloha č. 3).

§ 26

Výpočet súradníc pomocných podrobných bodov

(1) Pomocné podrobné body sú body, ktoré vzniknú následkom zmeny, avšak nie sú pre definovanie hraníc nových pozemkov a spravovanie katastrálnej mapy potrebné. Po vykonaní zmeny nebudú predmetom dokumentovania v registri súradníc podrobných bodov.
(2) Pomocné podrobné body sa číslujú v rámci záznamu podrobného merania zmien priebežne číslami väčšími ako 8000.
(3) Číslovanie pomocných podrobných bodov a výpočet ich súradníc sa vykoná v prípade, že je možné a potrebné číselne vypočítať výmery dielov parciel vo vnútri zmeraného priestoru na majetkovoprávne účely v rámci vyhotovenia geometrického plánu.
(4) Podkladom na výpočet súradníc sú:
a) podrobné body hraníc určené meraním (vrátane bodov vlastníckych hraníc neevidovaných v katastrálnom operáte číselne ) a ich súradnice,
b) podrobné body doterajších hraníc a ich súradnice.
Súradnice sa vypočítajú podľa matematických vzťahov odvodených pre metódu pretínania, priesečník priamok, typ úlohy č. 21 ( príloha č. 3).

Tretí oddiel
Výpočet výmer zmenených parciel a dielov parciel

§ 27

Spôsoby výpočtu výmer zmenených parciel a dielov parciel

(1) Výmery zmenených parciel alebo ich dielov sa určia:
a) zo súradníc podrobných lomových bodov obvodu parcely (dielu),
b) z priamo meraných mier,
c) graficky – planimetrovaním alebo výpočtom z mier alebo zo súradníc lomových bodov na
obvode parcely (dielu) odmeraných na mape,
d) kombináciou spôsobov uvedených pod písmenom a) až c).
(2) Výpočet výmer zo súradníc podrobných bodov (ods. 1 písm. a)) sa vykoná v nadväznosti na výpočet súradníc podrobných bodov pri spracovaní výsledkov merania každej zmeny, pri ktorej sa menia hranice parciel. V katastrálnych územiach alebo ich častiach
uvedených v § 23 ods. 1 písm. a) , sa do výpočtu zahŕňajú nové parcely, všetky časti (diely) dotknutých parciel a ak je možné tiež diely parciel potrebné na majetkovoprávne usporiadanie (§ 26). V ostatných prípadoch možno do výpočtu zahrnúť len nové parcely, ktorých lomové body boli určené v súradniciach v S-JTSK, alebo v miestnom súradnicovom systéme a výpočet sa kombinuje s grafickým spôsobom. Na výpočet sa použijú Ľ Huillierove vzorce, prípadne ich matematické úpravy.
(3) Z priamo meraných mier možno spravidla vypočítať výmery parciel nového stavu, avšak takto vypočítané výmery možno vo výpočte použiť len ako kontrolné (podľa odseku 2 musia byť vypočítané zo súradníc).
(4) Grafický spôsob výpočtu výmer sa použije:
a) na výpočet výmer dielov parciel na majetkovoprávne usporiadanie a s výnimkou katastrálnych území a priestorov uvedených v § 23 ods. 1 písm. a), aj na výpočet výmer zvyškových parciel,
b) ako nezávislý, druhý výpočet pri každom výpočte výmer parciel, ktorým sa súčasne kontroluje zobrazenie zmenených hraníc parciel v katastrálnej mape, okrem katastrálnych území alebo ich častí, v ktorých je spravovaná vektorová katastrálna mapa a to aj v prípade,
že nebolo rozhodnuté o skončení dopĺňania a aktualizácie katastrálnej mapy na mapových listoch v analógovej forme podľa osobitného predpisu.¹⁸⁾
(5) Grafické spôsoby určenia výmer sú:
_____
18) § 3 ods. 4 vyhlášky č. 79/1996 Z. z.

a) planimetrický výpočet – využíva sa pri parcelách nepravidelných tvarov a vykonáva sa
– nitkovým planimetrom na parcelách väčších ako 100 m²,
– polárnym planimetrom na parcelách s výmerami väčšími ako 1 ha, alebo na kontrolu výmery vypočítanej iným spôsobom,
b) výpočet z mier odmeraných na mape – vykonáva sa na parcelách, ktoré majú tvar pravidel-
ných geometrických obrazcov, alebo sa dajú jednoduchým spôsobom na geometrické obrazce rozložiť; údaje potrebné na výpočet sa merajú na mape technickými pomôckami, ktoré zabezpečujú presnosť odmerania na úrovni grafickej presnosti mapy,
c) výpočet z kartometrických súradníc – vykonáva sa po odmeraní kartometrických súradníc na mape technickými prostriedkami, ktoré zabezpečujú presnosť odmerania na úrovni grafickej presnosti mapy; technicky sa výpočet vykoná obdobne ako v odseku 2.

§ 28

Plošná zrážka katastrálnej mapy

(1) Plošná zrážka katastrálnej mapy sa zavedie pri grafickom výpočte výmer v mapách, v ktorých je kresba ovplyvnená zrážkou mapovej podložky alebo tlačového podkladu.
(2) Plošná zrážka mapového listu sa určí v percentách ako súčet priemerných dĺžkových zrážok mapového rámu v smeroch východ – západ a sever – juh podľa vzťahu
p = s_d + s_v ,
kde p = veľkosť plošnej zrážky v percentách,
s_d = priemerná dĺžková zrážka v smere východ – západ v percentách,
s_v = priemerná dĺžková zrážka v smere sever – juh v percentách.
Hodnoty s_d, s_v sa vypočítajú podľa vzťahov

kde s_d1, s_d3 sú dĺžkové zrážky severnej a južnej strany rámu,
s_v1, s_v3 sú dĺžkové zrážky západnej a východnej strany rámu,
s_d2, s_v2 sú dĺžkové zrážky spojníc stredov strán rámu v smere východ- západ, sever- juh.
Plošná zrážka mapového listu sa uvedie v percentách na jedno desatinné miesto.
(3) Na mapách súvislého zobrazenia sa určí plošná zrážka spôsobom uvedeným v odseku 2 pre katastrálne územie zobrazené na základnom liste. Pri ostatných katastrálnych územiach zobrazených na mapovom liste súvislého zobrazenia sa určí plošná zrážka približným spôsobom:
a) ako polovičný súčet zrážok všetkých štyroch strán rámu, ak sú všetky dĺžkové zrážky známe,
b) ako polovičný súčet zrážok všetkých strán rámu, ak sú známe dĺžkové zrážky troch strán rámu s tým, že štvrtá hodnota sa určí zhodne so zrážkou protiľahlej strany rámu,
c) ako súčet zrážok dvoch strán rámu, ak sú známe len dve dĺžkové zrážky,
d) ako dvojnásobok zrážky jednej strany rámu, ak je známa dĺžková zrážka len jednej strany rámu.
(4) Vyznačenie údajov o plošnej zrážke do máp sa vykoná nasledujúcim spôsobom:
a) do mapy vytlačenej na rozmerovo nezaistenom papieri sa napíše údaj o plošnej zrážke tvrdou ceruzkou nad severnú stranu rámu tak, že sa uvedie rok jej určenia a jej veľkosť v percentách; pri mapách v súvislom zobrazení sa nad údaje o zrážke uvedú názvy katastrálnych území,
b) do mapy zhotovenej na priesvitnej fólii z plastovej hmoty sa napíše údaj o veľkosti zrážky tušom do mimorámového náčrtku.
Spôsob vyznačenia plošnej zrážky je uvedený na prílohe č. 6
(5) Pred každým grafickým výpočtom výmer sa skontroluje, či údaj o plošnej zrážke nie je starší ako jeden rok. Ak je údaj starší, alebo sú iné dôvody, zrážka sa vypočíta. Nová hodnota vypočítanej plošnej zrážky sa napíše nad doterajší údaj opäť s rokom určenia. Ak je nový výpočet rovnaký ako predchádzajúci, napíše sa len rok preskúšania.

§ 29

Presnosť výpočtu výmer

(1) Presnosť výpočtu výmer parciel, dielov parciel a skupín parciel, sa posudzuje podľa ustanovení osobitného predpisu.¹⁹⁾
(2) Prekročenie krajnej odchýlky stanovenej osobitným predpisom19) pri dvojitom výpočte výmer môže byť zapríčinené
a) chybou v prvom alebo druhom výpočte,
b) chybou zákresu do katastrálnej mapy v tom prípade, ak jeden výpočet je nezávislý na zákrese do mapy.
Chyba sa po zistení príčiny odstráni.
(3) Prekročenie krajnej odchýlky v uzávere skupiny môže byť zapríčinené
a) chybou vo výmerách parciel alebo dielov parciel,
b) chybou vo vykonanom výpočte.
Ak je chyba vo výmerách parciel, preverí sa možnosť protichyby v rámci väčšej kontrolnej skupiny s využitím pôvodných máp pozemkového katastra, parcelných protokolov a pôvodných výpočtov výmer. Ak sa ani po tomto preverení nenájde protichyba, opraví sa pôvodná
výmera na úkor vyrovnávacej parcely, ktorá sa zaradí do výpočtu výmer parciel. Vyrovnávacia parcela je spravidla parcela s väčšou výmerou evidovaná v druhu pozemku vodné plochy alebo ostatné plochy, ku ktorej nie sú evidované práva na liste vlastníctva súboru C a určí ju katastrálny odbor. Údaje o vyrovnávacej parcele sa vedú na prvej strane výpočtového protokolu pre príslušné katastrálne územie. Ukážka vedenia vyrovnávacej parcely je v prílohe č. 7. Ak je katastrálna mapa vedená na podklade základnej mapy, alebo je spravovaná vektorová katastrálna mapa, nie je možno chybu odstrániť na úkor vyrovnávacej parcely. Zdroj chyby v doterajšej výmere sa musí zistiť a chyba odstrániť. Ak je chyba vo vykonanom výpočte, táto sa zistí a odstráni.

§ 30

Postup pri výpočte výmer

(1) Výpočet výmer sa vykoná v položkách, ktoré tvoria všetky výpočty v rámci ucelenej zmeny (geometrický plán a pod.) a vo výpočtových skupinách, vytvorených v rámci položky pozemkami označenými parcelnými číslami, vo vlastníctve (držbe) jedného vlastníka
(držiteľa), ktoré sú dotknuté zmenou. Položky sa číslujú aritmeticky od jednotky v každom kalendárnom roku v rámci príslušného katastrálneho územia. Skupiny sa v rámci položky nečíslujú, ale výmery doterajšieho a nového stavu sa v skupinách uzatvárajú.
(2) Výsledky výpočtu výmer sa zapisujú do tlačiva označeného Tlačivo ÚGKK SR č. 6.55/1998 „Výpočet výmer parciel (dielov)“ – príloha č. 7. Tlačivá sa založia ako výpočtový protokol pre každé katastrálne územie. Zápisy za kalendárny rok sa oddelia podčiarknutím s textom: „Protokol uzavretý dňa …“ a výrazným nadpisom ďalšieho roku. Do tlačiva sa zapisujú všetky údaje čierne (modro), iba nové výmery parciel a opravy zo zrážky sa píšu červene. V stĺpci 6 a 8 (súčinitelia) sa zapíše skratkami spôsob výpočtu výmer nasledovne:
o = výpočet z priamo meraných (originálnych) mier,
o_s = výpočet zo súradníc lomových bodov určených z priamomeraných mier,
g_s = výpočet zo súradníc odmeraných kartometricky,
g = výpočet z mier odmeraných na mape,
p = výpočet planimetrický.
Nad skratkami o, g sa uvádzajú miery, z ktorých bol výpočet vykonaný. Po skončení výpočtu v položke sa výmery doterajšieho a nového stavu porovnajú. V prípade, že vznikne rozdiel, ide o chybu, ktorú treba zistiť a odstrániť. Po skončení každého uceleného výpočtu (spravidla položky) sa uvedie meno a podpis osoby, ktorá výpočet vykonala a dátum vykonania výpočtu.
_____
19) § 110 vyhlášky Úradu geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z.

(3) Výpočet výmer sa vykoná podľa týchto zásad:
a) výmera každej zmenenej parcely alebo dielu sa určí nezávislým dvojitým výpočtom, pri-
čom jeden výpočet musí byť vždy grafický , okrem prípadov uvedených v § 27 ods. 4
písm. b) (vektorová katastrálna mapa),
b) ak je rozdiel medzi oboma výpočtami menší ako je krajná odchýlka (§ 29), konečnou výmerou je:
– výmera určená číselne zo súradníc, pričom graficky určená výmera je iba kontrolná a v tlačive ju napíšeme do zátvorky,
– aritmetický priemer z dvoch vykonaných výpočtov, opravený o plošnú zrážku a opravuz porovnania doterajšieho a nového stavu skupiny,
c) grafický výpočet výmery parcely rozdelenej rámom mapového listu sa vykoná na každom
mapovom liste osobitne, pričom časti zobrazené na jednotlivých mapových listoch sa vy-
počítajú v rámci jednej výpočtovej skupiny ako samostatné diely,
d) do tlačiva výpočtového protokolu sa píše: číslo položky, čísla a výmery parciel doterajšieho stavu, ktoré sú dotknuté zmenou, čísla parciel (dielov) počítaných, čísla mapových listov jednotlivých parciel, skratky označujúce spôsob výpočtu (odsek 2), súčinitele a výmery z obidvoch výpočtov, priemer z obidvoch výpočtov, oprava z plošnej zrážky, oprava z porovnania doterajšieho a nového stavu skupiny a konečná výmera parcely (dielu).
(4) V prípade, že sa výpočet vykonáva v katastrálnom území alebo jeho časti, kde sa spravuje vektorová katastrálna mapa, výpočet vo výpočtovom protokole sa nevykoná a to ani vtedy, ak ešte nebolo rozhodnuté o skončení dopĺňania a aktualizácie katastrálnej mapy na
mapových listoch v analógovej forme podľa osobitného predpisu.¹⁷⁾ V tomto prípade sa výpočet výmer vykoná v plnom rozsahu zo súradníc lomových bodov parciel, prípadne dielov parciel a výpočet (spravidla výstup z počítača) sa priloží k záznamu podrobného merania zmien a
odovzdá sa do dokumentácie (§ 31 ods. 3).
(5) Oprava výmer z plošnej zrážky mapy sa vykoná v prípadoch uvedených v § 28 ods. 1. Hodnota opravy výmery O_p sa vypočíta podľa vzťahu

kde P je výmera parcely (dielu) zapísaná v stĺpci „priemer“, p je hodnota plošnej zrážky v percetách.
(6) Rozdelenie odchýlok vo výmerách doterajšieho a nového stavu skupín sa vykoná nasledujúcim spôsobom:
a) ak rozdiel medzi súčtom výmer skupiny doterajšieho stavu (stĺpec 3 tlačiva) a súčtom výmer nového stavu určeného grafickým spôsobom alebo kombináciou spôsobov (stĺpec 10 tlačiva) neprekročí krajnú odchýlku stanovenú osobitným predpisom,¹⁹⁾ rozdelí sa úmerne k veľkostiam výmer parciel (dielov) nového stavu počítaných graficky, v stĺpci 11 tlačiva a vypočíta sa konečná výmera v stĺpci 12,
b) ak je potrebné vykonať rozdelenie odchýlok v skupine a výmery sú vypočítané zo súradníc lomových bodov obvodu parciel, rozdiel výmer doterajšieho a nového stavu, ktorý neprekročí krajnú odchýlku stanovenú osobitným predpisom19), sa rozdelí medzi parcely nového stavu, pričom sa berie do úvahy spôsob zaokrúhlenia výmery na m2 pri matematickom výpočte,
c) ak rozdiel medzi súčtom výmer doterajšieho stavu a nového stavu skupiny prekročí krajnú odchýlku stanovenú osobitným predpisom19), postupuje sa podľa § 29 ods. 3.
(7) Ak výmera novej parcely bola určená číselne (§ 27 ods. 1 písm. a)) a na vykonanie zmeny sa majú určiť výmery dielov pôvodných parciel, z ktorých je nová parcela utvorená, výmery dielov sa vyrovnávajú na číselne určenú výmeru novej parcely. Výpočet výmer dielov a ich vyrovnanie sa vykoná pred výpočtom v skupinách podľa zásad pre príslušný spôsob výpočtu. Na stanovenie krajnej odchýlky a pre spôsob vyrovnania sa tento výpočet považuje za skupinu. Vyrovnané výmery dielov vstupujú do výpočtu podľa skupín ako výmery konečné a v rámci skupín sa už nevyrovnávajú. Ak je dielom celá doterajšia parcela, preberie sa jej výmera z operátu katastra bez zmien, ale prekontroluje sa jedným výpočtom.
(8) Zostavenie výmer parciel z dielov sa vykoná po výpočte výmer dielov v skupinách. Zostavená výmera parcely sa nezávisle skontroluje druhým výpočtom. V prípade, že bol vykonaný výpočet výmer a vyrovnanie dielov podľa odseku 7, zostavenie výmery príslušnej parcely po výpočte v skupinách sa už nevykonáva.
(9) Pri výpočte výmer sú dovolené tieto zjednodušenia:
a) pri delení parciel na diely s veľmi rozdielnou výmerou sa môžu vynechať obidva výpočty najväčšieho dielu ( určí sa ako zostatok “odpočítaním”), ak je tento diel
– pôvodnej parcely s výmerou do 1 ha väčší ako 19/20 (95 %) doterajšej výmery,
– pôvodnej parcely s výmerou nad 1 ha väčší ako 4/5 (80 %) doterajšej výmery;
výmery ostatných dielov sa určia nezávislým výpočtom dvojmo,
b) po zlúčení parciel sa vykoná len jeden kontrolný výpočet výmery novovzniknutej parcely,
c) pri výpočte výmer parciel rozdelených stranami rámu sa môže vynechať výpočet výmer dielov nedotknutých zmenou, ak je možné zistiť ich výmeru zo skoršieho výpočtu.

§ 31

Dokumentovanie výpočtu výmer parciel a dielov parciel

(1) Výpočty výmer parciel a dielov parciel sa dokumentujú pre každé katastrálne územie zvlášť vo výpočtových protokoloch založených a spravovaných podľa § 30. Nadväznosť výpočtu výmer na záznam podrobného merania zmien sa vyznačí v popisovom poli záznamu uvedením čísla položky výpočtového protokolu.
(2) Dokumentáciu zabezpečuje katastrálny odbor.
(3) Predpis výpočtu výmer parciel prípadne ich dielov počítané zo súradníc, sú súčasťou záznamu podrobného merania zmien. Výpočty výmer parciel prípadne ich dielov vykonané zo súradníc (spravidla výstupy z počítača), sa dokumentujú spolu so záznamom podrobného merania zmien, ktorého sú súčasťou.

ŠTVRTÁ ČASŤ

VYKONÁVANIE ZMIEN V SÚBORE GEODETICKÝCH INFORMÁCIÍ

Prvý oddiel
Základné ustanovenia

§ 32

Základné pojmy

(1) Zmeny sa v súbore geodetických informácií vykonávajú aktualizáciou jeho jednotlivých častí, podľa zásad uvedených v § 33 a metódami uvedenými v § 34.
(2) Aktualizáciou súboru geodetických informácií sa na účely týchto smerníc rozumie:
a) aktualizácia obsahu katastrálnej mapy,
b) aktualizácia obsahu pracovnej mapy,
c) aktualizácia obsahu mapy určeného operátu,
d) aktualizácia prehľadov čísel podrobných bodov,
e) aktualizácia súboru lomových bodov hraníc katastrálnych území,
f) aktualizácia zoznamov súradníc podrobných bodov,
g) aktualizácia definičných bodov parciel a definičných bodov katastrálnych území.
(3) Mapa určeného operátu sa aktualizuje v súlade s ustanoveniami týchto smerníc podľa osobitného predpisu. Predpis vydá úrad.
(4) Aktualizácia meračských náčrtov a záznamov podrobného merania zmien ako časti súboru geodetických informácií sa nevykonáva.
(5) Dokumentované geometrické plány ako časť súboru geodetických informácií sa neaktualizujú. Geometrické plány sa vyhotovujú a dokumentujú podľa osobitného predpisu.2)
(6) Vektorová katastrálna mapa sa na účely týchto smerníc rozumie digitálna katastrálna mapa, ktorej obsah je uložený v súboroch so stanovenou štruktúrou na pamäťovom médiu počítača. Vektorová katastrálna mapa je vytvorená podľa osobitného predpisu.²⁰⁾

§ 33

Zásady aktualizácie súboru geodetických informácií

(1) Aktualizácia súboru geodetických informácií sa vykonáva na podklade písomných, grafických a číselných údajov získaných
– z rozhodnutí a iných listín,
– z geometrických plánov,
– z revízií údajov katastra,
– prešetrovaním zmien údajov katastra,
– obnovou katastrálneho operátu,
– z operátu schválených pozemkových úprav,
– z iných mapových diel, ktoré presnosťou vyhovujú požiadavkám katastra (napr. digitálne technické mapy miest),
– z číselných údajov získaných digitalizáciou grafických máp, pokiaľ výsledky digitalizácie presnosťou vyhovujú požiadavkám katastra.
_____
20) Metodický návod na tvorbu vektorovej katastrálnej mapy MN 74.20.73.21.00, Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky č. NP-3467/1995 zo 17. augusta 1995.

(2) Obsah katastrálnej mapy a mapy určeného operátu sa aktualizuje súčasne so zápisom zmien do súboru popisných informácií, prípadne ihneď po vykonaní zápisu.
(3) Aktualizácia pracovnej mapy sa vykonáva zobrazením zmien súčasne s aktualizáciou katastrálnej mapy tak, aby bol zabezpečený ich vzájomný súlad.
(4) Aktualizácia súboru definičných bodov parciel sa vykonáva len v tých katastrálnych územiach alebo ich častiach, kde je spracovaná vektorová katastrálna mapa.
(5) Aktualizácia súboru definičných bodov katastrálnych území sa vykonáva v tých okresoch, kde sú spracované vektorové katastrálne mapy.

§ 34

Metódy aktualizácie súboru geodetických informácií a ich použitie

(1) Aktualizácia súboru geodetických informácií sa vykonáva:
a) grafickou metódou,
b) metódou číselných výsledkov geodetických prác,
c) interaktívnou metódou.
(2) Aktualizácia súboru geodetických informácií grafickou metódou sa vykonáva v tých katastrálnych územiach alebo ich častiach, kde je spravovaná katastrálna mapa v analógovej forme v grafickom tvare (ďalej len “grafická katastrálna mapa”) a to v rozsahu
– aktualizácie obsahu (polohopisu a popisu) katastrálnej mapy,
– aktualizácie obsahu mapy určeného operátu,
– aktualizácie obsahu pracovnej mapy.
(3) Aktualizácia súboru geodetických informácií metódou číselných výsledkov geodetických prác sa vykonáva v katastrálnych územiach alebo ich častiach uvedených v odseku 2 v prípade, že sú súčasne dokumentované súradnice podrobných bodov v S-JTSK, ako aj ich prehľad. Vykonáva sa v rozsahu
– aktualizácie zoznamu súradníc podrobných bodov,
– aktualizácie prehľadov čísel podrobných bodov.
Aktualizácia metódou číselných výsledkov geodetických prác sa vždy vykonáva súčasne s aktualizáciou grafickou metódou.
(4) Aktualizácia súboru geodetických informácií interaktívnou metódou sa vykonáva v katastrálnych územiach alebo ich častiach, kde je spravovaná vektorová katastrálna mapa. Vykonáva sa v rozsahu aktualizácie všetkých častí vektorovej katastrálnej mapy. V katastrálnych územiach alebo ich častiach, v ktorých ešte nebolo rozhodnuté o skončení aktualizácie katastrálnej mapy na mapových listoch v analógovej forme podľa osobitného predpisu,18) sa súčasne v primeranom rozsahu a zjednodušeným spôsobom vykonáva aktualizácia grafickou metódou (bez určenia dĺžkovej zrážky, nepriamym zobrazením z bežnej priesvitky).

§ 35

Tvorba a označovanie parciel parcelnými číslami

(1) Nové parcely sa vytvoria v závislosti na charaktere zmeny podľa zásad uvedených v osobitnom predpise. ²¹⁾
_____
21) Inštrukcia na vedenie katastra nehnuteľností I 74.20.73.40.00, Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky č. NP-2731/1994 z 29. septembra 1994.

(2) Pri označovaní nových a zmenených parciel parcelnými číslami sa vychádza z číslovania parciel v príslušnom katastrálnom území. Novovzniknuté parcely okrem parciel označujúcich pozemky líniového tvaru sa označia číslami tak, že prvé číslo tvorí kmeňové číslo pôvodnej (doterajšej) parcely, z ktorej bola nová parcela vytvorená, alebo ktorá tvorí jej najväčšiu časť, potom sa uvedie šikmá lomiaca čiara (lomka) a po nej poradové číslo novovy tvorenej parcely (1236/2). Príklady označovania parciel parcelnými číslami sú uvedené v prílohe č. 8.
(3) V prípade, že predmetom zmeny je pozemok líniového tvaru (železnica, cesta, ulica, vodný tok a pod.), ktorý má byť označený novým parcelným číslom, použije sa parcelné číslo nasledujúce za posledným použitým číslom v katastrálnom území.
(4) Ak parcela zanikne, nesmie sa jej číslom označiť iná novovzniknutá parcela až do doby hromadného prečíslovania parciel v katastrálnom území.
(5) O použitom označovaní parciel číslami (číslovaní) v rámci katastrálneho územia vedie katastrálny odbor prehľad, ktorý využíva pri prideľovaní nových parcelných čísel pre novovzniknuté alebo plánované zmeny. Pridelenie parcelných čísel katastrálny odbor potvrdí v popisovom poli záznamu podrobného merania zmien.

Druhý oddiel
Aktualizácia obsahu katastrálnej mapy grafickou metódou

§ 36

Zobrazenie zmien v katastrálnej mape

(1) Zmeny v obsahu grafickej katastrálnej mapy sa zobrazujú podľa údajov za-
znamenaných v záznamoch podrobného merania zmien, ako aj podľa ďalších písomných a
grafických podkladov, ktoré vyhovujú požiadavkám na vykonanie zmien v katastri.
(2) Zmeny sa zobrazujú:
a) pomocným spôsobom (ceruzkou),
b) definitívnym spôsobom (tušom).
Pomocným spôsobom sa zobrazia zmeny pri vyhotovovaní geometrických plánov a ostatné zmeny, ako podklad na výpočet výmer parciel a ich dielov a podklad na definitívne zobrazenie. Zobrazenie zmien definitívnym spôsobom vykonáva katastrálny odbor s využitím po-
mocného zobrazenia ak ide o zmeny
– zapísané do súboru popisných informácií katastrálneho operátu súčasne so zápisom právnych alebo iných vzťahov, ktoré sú predmetom evidencie v katastri; zmeny sa zobrazia ihneď po vykonaní zápisu,
– trvalého charakteru a uskutočnené zmeny, na ktoré nie je potrebný súhlas alebo rozhodnutie štátneho orgánu; zmeny sa zobrazia súčasne so zápisom do súboru popisných informácií katastrálneho operátu.
Zobrazenie zmien definitívnym spôsobom sa vykoná zákresom nových hraníc, nových a zmenených parcelných čísel a značiek druhov pozemkov ako aj názvov červeným tušom. Neplatné hranice, značky a názvy sa prečiarknu červeným tušom. Prečiarknutie hraníc sa vykoná dvoma krátkymi čiarami kolmo na hranicu.
(3) Na zobrazenie zmien sa použijú mapové značky, druhové označenie a skratky:
a) v katastrálnych mapách spravovaných na podklade technicko – hospodárskych máp a základných máp, podľa osobitného predpisu,¹⁷⁾
b) v ostatných mapách podľa prílohy č. 4 osobitného predpisu.²¹⁾
(4) Ak je potrebné v katastrálnej mape zobraziť hromadnú zmenu, ktorá je následkom pozemkových úprav a realizuje sa formou geometrického plánu, postačuje v katastrálnej mape zobraziť len obvod pozemkových úprav. Takúto úľavu môže povoliť katastrálny odbor za podmienky, že geometrický plán bude vyhotovený a odovzdaný do dokumentácie v elektronickej forme a súčasťou predloženého projektu pozemkových úprav bude aj analógový nový stav zodpovedajúci potrebám katastra, ktorý bude až do obnovy katastrálnej mapy slúžiť ako príložná katastrálna mapa.
(5) Definitívny zákres sa vykoná technickými prostriedkami, ktoré umožňujú vyznačenie čiarových prvkov čiarou hrúbky 0,13 mm tak, aby sa kresba na mape nerozpíjala, bola sýta a trvalá.

§ 37

Presnosť zobrazenia zmien

(1) V grafickej katastrálnej mape sa podrobné body (lomové body hraníc, rohy budov) zobrazujú tak, aby presnosť zobrazenia bodov určených v súradnicovom systéme, charakterizovaná základnou strednou súradnicovou chybou zobrazenia bodu,^{8 )} neprekročila hodnotu 0,16 mm na katastrálnej mape.²²⁾
(2) Dosiahnutie presnosti zobrazenia zmien v katastrálnej mape sa posudzuje podľa veľkosti rozdielu medzi priamo meranou dĺžkou priamych spojníc dvojíc podrobných bodov a dĺžkou odmeranou na katastrálnej mape s prihliadnutím na zrážku katastrálnej mapy.
Dosiahnutie presnosti sa posudzuje pri katastrálnej mape:
a) v mierke 1 : 1000, 1 : 2000 a 1 : 5000 podľa osobitného predpisu,^{8 )}
b) v iných mierkach podľa týchto odchýlok :

Mierka katastrálnej mapy	Krajná odchýlka pre dĺžku
	do 50 m	nad 50 m	nad 300 m
1 : 1250	0,58	0,68	–
1 : 1440	0,67	0,77	–
1 : 2500	1,16	1,26	–
1 : 2880	1,26	1,47	d/200

(3) V prípadoch prekročenia krajnej odchýlky stanovenej pre príslušnú dĺžku spojnice sa zistí príčina tohto prekročenia a chyba sa odstráni. Možné zdroje chýb sú :
a) chybné meranie,
b) chyba vo výpočte súradníc, alebo chybné zobrazenie podrobných bodov,
c) chybné zobrazenie pôvodného, už evidovaného stavu.
Ak chyba vznikla pri meraní, odstráni sa novým meraním. Chybný výpočet súradníc, prípadne chybné zobrazenie zmeny v katastrálnej mape sa zistí pomocou kontrolných omerných mier, zobrazením ďalších pripájacích bodov, prípadne opakovaným vykonaním výpočtu alebo zobrazenia. Pri zistení odchylného zobrazenia pôvodného stavu na katastrálnej mape od stavu prešetreného a zmeraného pri meraní zmeny sa posúdi, či ide o chybu (chybný zákres) v katastrálnom operáte, alebo či došlo k zmene pôvodne platnej hranice v teréne až po jej zobrazení na katastrálnej mape. Ak sa chyba posúdi ako chyba v katastrálnom operáte, túto odstráni katastrálny odbor na podnet toho, kto chybu zistil. V spracovaní zmeny sa pokračuje až po odstránení chyby . Ak je odchýlka spôsobená zmenou hraníc pozemku v teréne, katastrálny odbor vykoná opatrenia na zosúladenie údajov katastra so skutočným stavom. Až do zosúladenia sa zmeny spracovávajú podľa platného stavu katastra.
_____
22) § 109 vyhlášky č. 79/1996 Z. z.

§ 38

Dĺžková zrážka mapového listu katastrálnej mapy

(1) Dĺžková zrážka mapového listu (ďalej len ”dĺžková zrážka”) sa určuje na mapách vyhotovených na rozmerovo nezaistenom papieri, alebo na mapách prekreslených z nezaisteného papiera na priesvitnú fóliu z rozmerovo stálej plastovej hmoty (ďalej len ”priesvitná fólia”).
(2) Dĺžková zrážka sa určí:
a) na čiarach rámu mapového listu (ďalej len ”čiara rámu”),
b) na spojniciach stredov protiľahlých čiar rámu.
(3) Dĺžková zrážka sa určuje :
a) zrážkovým meradlom, na ktorom je stupnica upravená tak, že sa priamo číta dĺžková zrážka v percentách,
b) premeraním dĺžok čiar rámu a výpočtom podľa vzťahov:

kde s = dĺžková zrážka v percentách,
d, v = stanovená dĺžka čiar rámu,
d‘, v‘ = dĺžka čiary rámu odmeraná na mape.
Dĺžková zrážka sa určuje na desatinu percenta. Tabuľka rozmerov mapových listov pre rôzne mierky a hodnoty koeficientov 100/d , 100/v je v prílohe č. 9.
Na mapách súvislého zobrazenia sa určí týmto spôsobom dĺžková zrážka pre základný list, t.j. list s najrozsiahlejšou alebo najobťažnejšou kresbou (základný list je vyznačený v mimorámovom náčrtku podčiarknutím čísla listu pôvodnej mapy pozemkového katastra a názvu katastrálneho územia). Pre časti ostatných katastrálnych území zobrazených na liste mapy súvislého zobrazenia sa určí dĺžková zrážka takto :
– zistia sa rozdiely medzi novozistenými dĺžkovými zrážkami základného listu vyznačenými na okrajovom náčrtku na všetkých štyroch čiarach rámu,
– o tento rozdiel sa opravia dĺžkové zrážky pri jednotlivých katastrálnych územiach, ktoré sú napísané na mimorámovom náčrtku na príslušnej čiare rámu (príloha č. 10).
(4) Dĺžková zrážka určená podľa odseku 3 sa vyznačí na mapovom liste tvrdou
ceruzkou mimo mapového rámu v predĺžení strán rámu (s uvedením roku určenia na mapách tlačených na papier). Spôsob vyznačovania dĺžkovej zrážky na mape je v prílohe č. 10.
(5) Dĺžková zrážka mapového listu na nezaistenom papieri staršia ako 1 rok sa pred zobrazením zmeny do katastrálnej mapy preskúša. Ak je zistený rozdiel v hodnote zrážky, napíše sa novourčená dĺžková zrážka pod pôvodný údaj mimo mapového rámu a doterajšia hodnota sa prečiarkne. Vedľa novozapísanej hodnoty dĺžkovej zrážky sa zapíše opäť rok zistenia. Ak je novourčená hodnota rovnaká s pôvodnou, napíše sa vedľa doterajšieho údaja rok preskúšania. Spôsob vyznačenia zmien dĺžkovej zrážky je v prílohe č. 11.

§ 39

Zobrazenie zmien hraníc

(1) Zmeny hraníc sa v katastrálnej mape zobrazia
– zobrazením podrobných lomových bodov hraníc (ďalej len ”lomových bodov”),
– zobrazením spojníc lomových bodov a mapových značiek hraníc,
– vyznačením (preškrtnutím) neplatných hraníc a ich mapových značiek.
(2) Lomové body hraníc krajov, okresov, obcí a katastrálnych území sa v katastrálnej mape zobrazia priamo zobrazením pomocou ich súradníc ( súradnicových rozdielov ), technickými prostriedkami, pričom musí byť dodržaná presnosť zobrazenia stanovená v § 37. Pri zobrazovaní sa berie do úvahy dĺžková zrážka mapového listu. V prípade zmien veľkého rozsahu alebo hromadného charakteru sa môžu zobraziť aj nepriamym zobrazením podľa odseku 3 písm. b), a to po súhlase katastrálneho odboru.
(3) Lomové body hraníc pozemkov sa zobrazujú dvoma spôsobmi:
a) priamym zobrazením,
b) nepriamym zobrazením pomocou priesvitnej fólie, postupom podľa odseku 5.
(4) Zobrazenie lomových bodov hraníc pozemkov priamym zobrazením na katastrálnej mape sa vykoná vždy pomocou ich súradníc a súradnicových rozdielov, od známych zobrazených bodov a smerov. Zobrazenie sa vykoná technickými prostriedkami tak, aby bola dodržaná presnosť zobrazenia stanovená v § 37. Do úvahy sa berie dĺžková zrážka mapového listu.
(5) Ak je potrebné vykonať zobrazenie lomových bodov priamym zobrazením do katastrálnej mapy, ktorá nie je vyhotovená v S-JTSK, pričom zmena je zmeraná v S-JTSK, musí sa vykonať transformácia súradníc z tohoto systému do súradnicového systému katastrálnej mapy. Vždy keď je to možné, vykoná sa transformácia pomocou transformačného kľúča určeného z identických bodov v priestore zmeny. Pri rozsiahlych zmenách a zmenách pozemkov líniového tvaru (ďalej len “veľká zmena”) sa transformácia vykoná po častiach ( blokoch ). Zobrazenie zo súradníc získaných transformáciou na rohy mapových listov katastrálnej mapy sa môže vykonať len vtedy, ak nie je možné použiť žiaden iný spôsob zobrazenia.
(6) Zobrazenie lomových bodov hraníc pozemkov nepriamym zobrazením sa vy-
koná týmto postupom:
a) lomové body hraníc pozemkov, body meračskej siete, pripájacie body, prípadne body identických polohopisných prvkov (§ 11 ods. 4), sa zobrazia pomocou ich súradníc technickým zariadením (koordinátografom, plotrom) na priesvitnú rozmerovo stálu fóliu tak, aby bola
dodržaná presnosť zobrazenia stanovená v § 37, pričom sa berie do úvahy zrážka mapového listu,
b) zobrazenie v katastrálnej mape sa vykoná tým spôsobom, že body meračskej siete, pripájacie body, prípadne body identických polohopisných prvkov zobrazené na fólii sa navlícujú na body zobrazené na mape a lomové body hraníc pozemkov nového stavu sa jemnými
vpichmi prenesú do mapy. Ak je katastrálna mapa vyhotovená v S-JTSK a meranie je pripojené na novozriadené PBPP, tieto sa zobrazia v predstihu priamym zobrazením zo súradníc. Vlícovanie je možno vykonať aj podľa znakov súradnicovej siete, alebo podľa rámu mapového listu.
(7) Ak sa nepriamym zobrazením zobrazuje do katastrálnej mapy, ktorá nie je vyhotovená v S-JTSK veľká zmena zmeraná v S-JTSK, body sa navlícujú po častiach (blokoch), na ktoré sa zmena rozdelí. Na rozdelenie do blokov sa berie ohľad už pri meraní (§ 10 ods. 8).
(8) Ak sa nepriamym zobrazením zobrazuje veľká zmena zmeraná v miestnom súradnicovom systéme, body sa navlícujú po častiach (blokoch), na ktoré sa zmena rozdelí. Uvedené sa použije len pre vykonanie zobrazenia, pričom homogénnosť miestneho súradnicového systému nesmie byť porušená. Na rozdelenie do blokov sa berie ohľad už pri meraní (§ 11 ods. 5).
(9) V prípade, že sa zobrazenie vykoná podľa odseku 6, 7, a 8, priesvitná fólia sa priloží k meračskému náčrtu a odovzdá sa do dokumentácie.
(10) Zmeny drobných pozemkov, ktorých hranice nie sú v katastrálnej mape zobraziteľné, pričom tvoria samostatnú parcelu bodového typu, sa zobrazia značkou uvedenou v tabuľke č. 4 osobitného predpisu 17 pod poradovým číslom 4.11. Stred pozemku malej výmery bude totožný so stredom mapovej značky, doplnenej príslušným parcelným číslom umiestneným v blízkosti značky. Medzi značku a parcelné číslo sa vyznačí šípka smerujúca od značky k parcelnému číslu. Parcelou bodového typu s malou výmerou sa rozumie parcela, ktorej šírka zobrazená v mierke katastrálnej mapy je menšia ako 0,5 mm a dĺžka menšia ako 1 mm. Vzory grafického zobrazenia sú v prílohe č. 13.
(11) Zmeny drobných pozemkov, ktorých hranice nie sú v katastrálnej mape zobraziteľné, pričom tvoria samostatnú parcelu líniového typu, sa zobrazia v katastrálnej mape plnou tenkou čiarou hrúbky 0,25 mm podľa tabuľky 0 osobitného predpisu.17) Táto čiara je spojnicou lomových bodov vyjadrujúcich priebeh parcely líniového typu. Začiatok a koniec parcely sa vyznačí čiarkami o dĺžke 1 mm kolmými na priebeh čiarovej značky. Parcelné číslo sa vyznačí:
a) spôsobom uvedeným v odseku 10, ak dĺžka parcely na mape je menšia ako 30 mm,
b) vpísaním medzi prerušenú čiarovú značku, ak dĺžka parcely na mape je väčšia ako 30 mm.
Pri melioračných kanáloch a vodných tokoch sa k čiarovej značke doplní šípka o dĺžke 5 mm, ktorá určuje smer toku vody. Parcelou líniového typu s malou výmerou sa rozumie parcela, ktorej zobrazenie v mierke katastrálnej mapy tvorí obrazec so šírkou menšou ako 0,5 mm a dĺžkou väčšou ako 1 mm. Vzory grafického zobrazenia sú v prílohe č. 13.
(12) Hranice zastavaných území obcí, chránených skutočností a ochranných pásem (chránené územia, chránené prírodné výtvory, chránené prírodné pamiatky, pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny, kúpeľné územia, prírodné liečivé zdroje vodné zdroje a hranice technických ochranných pásem), pokiaľ sú predmetom zmeny, sa zobrazujú podľa podkladov uvedených v osobitnom predpise.5) Technické zobrazenie sa vykoná podľa zásad uvedených v odsekoch 1, 3, 4, 5, 6, 7 a 8.

§ 40

Zobrazenie zmien stavieb

(1) V katastrálnej mape sa zobrazujú tie stavby a ich zmeny, ktoré sú predmetom evidencie v katastri podľa osobitného predpisu.²³⁾
(2) Stavby a ich zmeny sa zobrazujú spôsobom, ktorý je závislý na druhu stavby a je uvedený v osobitnom predpise.¹⁷⁾
(3) Ak stavba tvorí vlastnícku hranicu, alebo hranicu držby, rozlišovacia úroveň
_____
23) § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z.

podrobných tvarov (výstupkov) na zmeranie a spracovanie zmeny je 0,1 m a na zobrazenie zmeny 0,2 mm na katastrálnej mape. Ak stavba netvorí vlastnícku hranicu, alebo hranicu držby, rozlišovacia úroveň na zmeranie a spracovanie podrobných tvarov (výstupkov) je 0,2 m
a na zobrazenie 0,2 mm na katastrálnej mape.
(4) Budovy a ich zmeny sa v katastrálnej mape zobrazujú zobrazením prieniku vonkajšieho obvodu budovy so zemským povrchom, alebo pri atypických budovách priemetom vonkajšieho obvodu na zemský povrch, ako aj vyznačením druhu budovy (nespáliteľná, spáliteľná).
(5) V katastrálnej mape, v ktorej sú budovy zobrazené priemetom strešného plášťa, sa novomerané a zobrazované budovy zobrazujú spôsobom uvedeným v odseku 4 a pôvodné zobrazenie sa pri spracovaní zmeny opraví.
(6) Pri zobrazovaní stavieb sa použije postup stanovený v § 39 pre zobrazenie lomových bodov hraníc pozemkov.
(7) Zobrazenie zmien stavieb, ktoré tvoria parcely s malou výmerou bodového typu, alebo líniového typu, sa vykoná spôsobom uvedeným v § 39 ods. 10 a ods. 11.

§ 41

Zobrazenie zmien v popise katastrálnej mapy

(1) Zmeny v popise katastrálnej mapy sa vykonajú v tých prípadoch, ak sa zmeny údajov katastra týkajú existujúceho popisu, alebo sa mapa doplňuje novým popisom.
(2) Nový, alebo zmenený popis sa zobrazí s využitím mapových značiek, druhových označení a skratiek podľa zásad uvedených v § 36 ods. 3. Zmeny sa vykonajú prečiarknutím neplatného popisu a zobrazením nového popisu červeným tušom.
(3) Sídelné názvy sa v katastrálnej mape upravia, alebo doplnia podľa rozhodnutí orgánov štátnej správy.
(4) Nesídelné názvy sa v katastrálnej mape upravia, alebo doplnia podľa zmien zapísaných do zoznamu názvoslovia, po ich schválení.
(5) Označenie nových zmenených parciel parcelnými číslami sa vykoná v súlade s ustanoveniami uvedenými v § 35 a spôsobom stanoveným v § 36 ods. 2, a v § 39 ods. 10 a ods. 11.
(6) Zmeny v číslach bodov polohového bodového poľa sa vykonajú na základe dokumentácie vyhotovenej podľa osobitného predpisu9) v súlade s § 36 ods. 3.
(7) Čísla hraničných znakov hraníc katastrálnych území a obcí sa vyznačia, doplnia alebo zmenia podľa dokumentácie (kópie z katastrálnej mapy, geometrického plánu), ktorá je súčasťou rozhodnutia štátneho orgánu o schválení zmeny a v súlade s § 36 ods. 3.
(8) Zmeny popisu mimo rámu katastrálnej mapy sa vykonajú v prípadoch, keď nastanú skutočnosti podmieňujúce zmenu existujúceho popisu (zmena názvu obce, katastrálneho územia a pod.), keď ide o opravu chybného popisu, alebo sa mapa obnovuje.

§ 42

Zobrazenie zmien ostatných predmetov obsahu katastrálnej mapy

(1) Predmetom zobrazenia v katastrálnej mape sú aj zmeny ďalších prvkov polohopisu v katastrálnych územiach prípadne ich častiach, kde je katastrálnou mapou technickohospodárska mapa alebo základná mapa, a to v rozsahu podľa osobitného predpisu.7) Technické zobrazenie sa vykoná spôsobom stanoveným v § 39 a 40 v súlade s osobitným predpisom.¹⁷⁾
(2) Zobrazovanie zmien ďalších prvkov polohopisu vykonáva právnická osoba zriadená úradom pri revízii údajov katastra.²⁴⁾ Na túto činnosť využíva dokumentované výsledky geodetických a kartografických prác a dokumentáciu geodetických prác, tvoriacu súčasť dokumentácie skutočného vykonania stavby, ktoré poskytne katastrálny odbor. Katastrálny odbor zároveň rozhodne, ktoré zmeny sa v katastrálnej mape zobrazia.
(3) Zobrazovanie zmien značiek druhov pozemkov sa vykoná preškrtnutím neplatnej značky a zobrazením novej značky červeným tušom. Značka druhu pozemku sa umiestni v parcele nad parcelné číslo tak, aby spolu tvorili jeden celok. Na malých parcelách, kde značku nie je možné zobraziť, je dovolené značku vynechať. Zobrazenie sa vykoná mapovými značkami podľa zásad uvedených v § 36 ods. 3.
(4) V okrajových náčrtkoch sa zobrazia zmeny týkajúce sa údajov, ktoré sú v nich uvedené (priebeh hraníc územných jednotiek, triedy presnosti, meracie metódy mapovania a pod.). Zmeny sa zobrazia podľa prílohy č. 12.

Tretí oddiel
Aktualizácia súboru geodetických informácií
metódou číselných výsledkov geodetických prác

§ 43

Zásady aktualizácie zoznamov súradníc a prehľadov čísel podrobných bodov

(1) Aktualizácia zoznamov súradníc podrobných bodov a prehľadov čísel podrobných bodov sa vykonáva v tých katastrálnych územiach, alebo ich častiach, v ktorých sú dokumentované ako súčasť katastrálneho operátu.
(2) Aktualizáciu podľa odseku 1 vykonáva katastrálny odbor priebežne, súčasne s aktualizáciou súboru popisných informácií a s aktualizáciou obsahu katastrálnej mapy, s výnimkou uvedenou v odseku 3.
(3) V prípade, že sa z rôznych dôvodov do platnosti týchto smerníc aktualizácia zoznamov súradníc a prehľadov čísel nevykonávala, následkom čoho dokumentované zoznamy súradníc a prehľady čísel nie sú v súlade s platnou katastrálnou mapou, nebude katastrálny odbor vykonávať ich aktualizáciu, ale prednostne zaradí tieto katastrálne územia alebo ich časti na tvorbu vektorovej katastrálnej mapy. Táto sa následne bude aktualizovať interaktívnou metódou.
(4) Uplatnenie postupu podľa odseku 3 nemá za následok žiadne úľavy pri meraní zmien a ich spracovaní, pri výpočte výmer, ako aj vykonávaní aktualizácie grafickou metódou

§ 44

Aktualizácia zoznamu súradníc podrobných bodov

(1) Zoznamy súradníc podrobných bodov sa vedú na pamäťovom médiu počítača vo forme registra súradníc, v súlade s ustanoveniami osobitného predpisu.²⁵⁾
_____
24) § 67a zákona č. 162/1995 Z. z.
25)Inštrukcia na prevádzkovanie aizovaného informačného systému geodézie kartografie a katastra I 74. 20.73.84.00, Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky č. NP-4774/1995 z 11. decembra 1995 v znení dodatku č. 1/96 č. NP-4411/1996 z 20. decembra 1996.

(2) Aktualizácia sa vykonáva tak, že sa založí nová skupina označená číslom záznamu podrobného merania zmien, z ktorého sa preberú čísla bodov, ako aj ich súradnice.
Prečíslovanie bodov sa vykoná len v prípade existujúcej duplicity čísla skupiny (záznamu podrobného merania zmien). V takom prípade sa opraví (prečísluje) aj číslo záznamu podrobného merania zmien, prípadne aj ďalšia nadväzujúca dokumentácia.
(3) Novourčené súradnice podrobných bodov sa zaznamen22) § 109 vyhlášky č. 79/1996 Z. z.ajú do príslušnej skupiny registra súradníc priamo cez klávesnicu počítača prostredníctvom osobitného softvéru, alebo ak je to možné priamo prevodom z elektronického média.
(4) Zrušené podrobné body sa z registra súradníc vymažú príslušnou funkciou osobitného softvéru a súčasne sa uložia do archívneho súboru zrušených bodov katastrálneho územia.
(5) Tam, kde nie sú vytvorené technické podmienky na vedenie zoznamov súradníc na pamäťovom médiu počítača, vedú sa tieto dočasne na výstupnej tlačovej zostave registra súradníc alebo v tlačive (príloha č.14). Pri ich aktualizácii sa postupuje takto:
– zoznamy súradníc novourčených bodov sa priložia k existujúcim zoznamom v poradí skupín (záznamov podrobného merania zmien); v prípade, že zoznamy súradníc, ktoré sú predmetom aktualizácie z akýchkoľvek dôvodov nevyhovujú podmienkam riadnej dokumentácie,
prepíše ich katastrálny odbor do tlačiva podľa prílohy č.14. Pri úradnom overovaní odovzdávanej dokumentácie katastrálny odbor dbá na odovzdanie vyhovujúcich zoznamov súradníc,
– zrušené podrobné body sa z príslušnej skupiny zoznamu súradníc vyčiarknu vodorovnou červenou čiarou, s uvedením čísla záznamu podrobného merania zmien, ktorým sa body rušia.
(6) Aktualizácia súboru lomových bodov hraníc katastrálnych území sa vykonáva
postupom uvedeným v odseku 3 a 4, alebo postupom uvedeným v odseku 5.

§ 45

Aktualizácia prehľadu čísel podrobných bodov

(1) Prehľad čísel podrobných bodov sa pre tento spôsob aktualizácie vedie na kópiách alebo zväčšeninách katastrálnej mapy alebo na kópiách z náčrtov z tvorby katastrálnej mapy.
(2) Zmeny v prehľade čísel podrobných bodov sa vykonávajú súčasne s vykonaním zmien v zozname súradníc podrobných bodov.
(3) Neplatný stav kresby polohopisu mapy sa v prehľade čísel bodov prečiarkne dvoma rovnobežnými červenými čiarami. Zrušené čísla podrobných bodov a ich značky sa prečiarknu jednou červenou čiarou. Nové hranice, značky bodov, ako aj ich čísla, sa zobrazia červenou čiarou. Nové body sa očíslujú v súlade s číslovaním v zozname súradníc čierne.

§ 46

Výsledok aktualizácie

Výsledkom aktualizácie súboru geodetických informácií metódou číselných výsledkov geodetických prác je:
– aktualizovaný súbor lomových bodov hraníc katastrálnych území,
– aktualizovaný zoznam súradníc podrobných bodov,
– aktualizovaný prehľad čísel podrobných bodov.

Štvrtý oddiel
Aktualizácia súboru geodetických informácií
interaktívnou metódou

§ 47

Základné údaje o vektorovej katastrálnej mape

(1) Územno-technickou jednotkou na tvorbu a aktualizáciu vektorovej katastrálnej mapy je katastrálne územie alebo jeho časť, na ktorej je mapa vytvorená. Pracovnou jednotkou je výkres vektorovej katastrálnej mapy.
(2) Obsah vektorovej katastrálnej mapy vyplývajúci z osobitných predpisov^{26), 7)} tvoria jednotlivé prvky (body, línie, značky, texty) zoskupené do objektov (plošné, líniové, textové), pričom každý objekt má definovanú vrstvu, v ktorej sa nachádza.
(3) Realizácia stanoveného obsahu v štruktúre údajov vektorovej katastrálnej mapy zaručuje úplnosť údajov, umožňuje bežné využívanie na potreby katastra, umožňuje vytvorenie mapového listu základnej mapy, využívanie pre iné informačné systémy, ako aj aktualizáciu všetkých prvkov obsahu.
(4) Zoskupenie objektov do vrstiev umožňuje výber jednotlivých typov objektov, ich farebné rozlíšenie a umožňuje vykonať prehľadnú aktualizáciu. Základné vrstvy vektorovej katastrálnej mapy sú:
a) KLADPAR – vrstva parciel,
b) ZAPPAR – vrstva línií vnútornej kresby objektov ( prizlučkované čiary a plochy),
c) LINIE – vrstva ostatných línií,
d) ZNACKY – vrstva značiek,
e) POPIS – vrstva popisu,
f) POLYGON – vrstva bodového poľa,
g) OBVOD – vrstva obvodu výkresu (skupiny),
h) KATUZ – vrstva hranice katastrálneho územia.
(5) Výkres vektorovej katastrálnej mapy je ohraničený obvodom jednej (výpočtovej) skupiny27) (skupinu tvorí jeden alebo viac meračských náčrtov) alebo ho tvorí viac susediacich skupín. Vytvorenie výkresov je súčasťou tvorby vektorovej katastrálnej mapy.
(6) Tvorba vektorovej katastrálnej mapy sa vykonáva postupmi stanovenými v osobitnom predpise.20)

§ 48

Podklady na aktualizáciu vektorovej katastrálnej mapy

(1) Podkladom na aktualizáciu vektorovej katastrálnej mapy sú písomné, grafické a číselné údaje tvoriace dokumentáciu výsledkov merania zmien a ich spracovania (§ 6), ako aj dokumentácia vyhotovená podľa osobitného predpisu.²⁾
(2) Podklady uvedené v odseku 1 môžu mať tvar:
a) analógový (grafický) – odovzdaný do dokumentácie pred vyhlásením platnosti vektorovej
_____
26) § 7 zákona č. 162/1995 Z. z.
27) § 23 ods. 7 Inštrukcie na tvorbu základnej mapy Slovenskej republiky veľkej mierky I 74.20.73.21.00 č NP-2703/1993 z 15. decembra 1993.

katastrálnej mapy,
b) digitálny – vo formáte stanovenom v osobitnom predpise²⁵⁾ na pamäťovom médiu počítača,
c) vektorový – tvoriaci výkres vo výmennom formáte alebo internom formáte grafického systému, odovzdaný do dokumentácie po vyhlásení platnosti vektorovej katastrálnej mapy.
(3) Podklady v digitálnom tvare (ods. 2 písm. b) tvoria “digitálny geodetický podklad”. Podklady vo vektorovom tvare (ods. 2 písm. c) tvoria “vektorový geodetický podklad” a odovzdávajú sa do dokumentácie podľa osobitného predpisu.2)
(4) Pri preberaní vektorového geodetického podkladu do dokumentácie vykoná katastrálny odbor jeho kontrolu pomocou príslušného softvéru ako aj vizuálne. V prípade zistených závad vektorového geodetického podkladu nepreberie a úradné overenie výsledkov merania podľa § 7 nevykoná.
(5) Priamym podkladom na aktualizáciu sú údaje v tvare vektorového geodetického podkladu. V prípade, že je potrebné vykonať aktualizáciu a podklady sú v analógovom tvare alebo v tvare digitálneho geodetického podkladu, prepracuje ich do tvaru vektorového
geodetického podkladu katastrálny odbor.

§ 49

Postup aktualizácie

(1) Aktualizácia sa vykonáva postupne podľa výkresov sprístupnením výkresu vektorovej katastrálnej mapy ako aktívneho a výkresu vektorového geodetického podkladu ako pasívneho (referenčného), v jednotlivých vrstvách.
(2) Aktualizáciu vykonáva katastrálny odbor súčasne s aktualizáciou súboru popisných informácií.
(3) Čísla podrobných bodov aktualizačných výkresov sa neprečíslujú, ale sa preberú z aktualizačného záznamu podrobného merania zmien. V prípade duplicity čísel záznamov podrobného merania zmien sa upravia (prečíslujú) vo vektorovom geodetickom podklade ešte pred začatím aktualizácie a súčasne sa upravia aj ďalšie potrebné časti dokumentácie.
(4) Ak je pri vykonávaní aktualizácie zistená chyba v podkladoch, táto sa nevykoná a podklady sa odstúpia vyhotoviteľovi na opravu. Aktualizácia sa vykoná až po odstránení chýb. V prípade, že vyhotoviteľ (právnická alebo fyzická osoba) už neexistuje a neexistuje ani jeho právny nástupca, odstúpia sa podklady tomu, kto ich autorizačne overil.
(5) Ak sa spôsobom uvedeným v odseku 4 chyby neodstránia, odstráni ich katastrálny odbor.
(6) Aktualizácia súboru definičných bodov parciel sa vykoná priebežne po aktualizácii objektov výkresu, prostredníctvom osobitného softvéru.
(7) Aktualizácia súboru definičných bodov katastrálnych území sa vykoná pri vzniku alebo zániku katastrálneho územia, prípadne pri zmene jeho hraníc, prostredníctvom osobitného softvéru.
(8) Aktualizácia súboru lomových bodov hraníc katastrálnych území sa osobitne nevykonáva. Po vykonanej aktualizácii vrstvy KATUZ sa prostredníctvom softvéru kedykoľvek vytvorí aktualizovaný súbor.
(9) Aktualizácia sa vykonáva technológiou, ktorú stanovuje osobitný predpis.²⁸⁾
_____
28) Metodický návod na aktualizáciu vektorovej katastrálnej mapy MN 74.20.73.43.23, Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky č.NP-4876/1995 z 20. decembra 1995.

§ 50

Výsledok aktualizácie

(1) Výsledkom aktualizácie interaktívnou metódou sú aktualizované výkresy (súbory) na magnetickom médiu. Aktualizácia ostatných častí súboru geodetických informácií, ktoré sú súčasťou vektorovej katastrálnej mapy sa vykoná aizovane príslušným softvérom.
(2) V prípade, že nebolo rozhodnuté o skončení dopĺňania a aktualizácie katastrálnej mapy na mapových listoch v analógovej forme podľa osobitného predpisu,¹⁸⁾ musí byť v primeranom rozsahu vykonaná aj aktualizácia grafickou metódou (§ 34 ods. 4). Potom je výsledkom aktualizácie aj aktualizovaný originál katastrálnej mapy v analógovej forme.

§ 51

Kontrola aktualizácie a archivácia podkladov

(1) Po vykonaní aktualizácie sa vykoná aizovaná kontrola vektorovej katastrálnej mapy príslušným kontrolným programom. Prípadné zistené nedostatky sa neodkladne odstránia.
(2) Výkresy vektorového geodetického podkladu, prostredníctvom ktorých bola vykonaná aktualizácia, archivuje katastrálny odbor v archíve výkresov premietnutých do vektorovej katastrálnej mapy.

PIATA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 52

(1) Katastrálny odbor spravuje “Prehľad katastrálnych území a ich častí na meranie a vykonávanie zmien v súbore geodetických informácií” podľa prílohy č. 15 (ďalej len “prehľad”), v ktorom sú uvedené údaje o všetkých katastrálnych územiach a ich častiach v
štruktúre podľa hlavičky prehľadu tak, aby boli dodržané ustanovenia týchto smerníc.
(2) Prehľad je sprístupnený na katastrálnych odboroch, ktoré vykonávajú meranie zmien na účely katastra .
(3) Pri poskytovaní údajov z aktualizovaného súboru geodetických informácií sa postupuje podľa osobitných predpisov.^{25), 29)}

§ 53

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa Inštrukcia na meranie a vykonávanie zmien v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností (984 420 I/93) z 5. októbra 1994, ÚGKK SR č. NP-2786/1994.
_____
29) § 111 až 123 vyhlášky č. 79/1996 Z. z.

§ 54

Účinnosť

Tieto smernice nadobúdajú účinnosť dňom uverejnenia oznámenia o ich vydaní vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.

Predseda:
Ing. Imrich Horňanský, CSc. v. r.

PRÍLOHY

k Smerniciam na meranie a vykonávanie zmien v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností

Príloha č. 1 str. 1 (k § 3 ods. 7)

KRAJNÉ ODCHÝLKY NA MERANIE ZMIEN
Všetky uvádzané vzťahy na výpočet krajných odchýlok, ako aj hodnoty krajných odchýlok sú odvodené pre triedu presnosti 3.
Krajné odchýlky na meranie v meračskej sieti
1 . Krajné odchýlky pri dvojitom meraní dĺžok v meračskej sieti sa vypočítajú podľa vzťahu

dĺžka „d“ ako aj hodnota krajnej odchýlky sa uvádza v metroch.
2. Krajné odchýlky medzi dĺžkou „d“ meračskej priamky, alebo spojnice začiatočného a koncového bodu pomocného polygonového ťahu, vypočítanou zo súradníc a dĺžkou odmeranou priamo, sa vypočítajú podľa vzťahu

dĺžka „d“ ako aj hodnota krajnej odchýlky sa uvádza v metroch.
3. Krajné odchýlky pri dvojitom meraní vodorovných smerov
a) krajné odchýlky pre smery na pomocné meračské body sa vypočítajú podľa vzťahu

dĺžka „ď` sa uvedie v metroch, vypočítaná krajná odchýlkaje v grádoch,
b) krajné odchýlky pre smery na body pomocných polygónových ťahov sa vypočítajú podľa vzťahu

dĺžka „d“ sa uvedie v metroch, vypočítaná krajná odchýlka je v grádoch.
Krajné odchýlky na určenie vlícovacích bodov fotogrametrickou metódou
1. Krajná odchýlka v polohe vlícovacích bodov sa určuje hodnotou 0, 2 metra.
2. Krajná odchýlka vo výške vlícovacích bodov sa určuje hodnotou 0, 4 metra.

Príloha č. 1, str. 2

Krajné odchýlky na dvojité meranie dĺžok a smerov pri podrobnom meraní
1. Krajná odchýlka na meranie omerných mier na budovách sa určuje hodnotou 0, 1 metra.
2. Krajná odchýlka pre ostatné dĺžky medzi podrobnými bodmi sa určuje hodnotou 0, 3 metra.
3. Krajná odchýlka pri meraní smerov na podrobné body sa vypočíta podľa vzťahu

dĺžka „d` sa uvedie v metroch, vypočítaná krajná odchýlka je v grádoch.

Krajná odchýlka medzi priamo meranou dÍžkou a dĺžkou vypočítanou zo súradníc dvoch podrobných bodov
Krajná odchýlka sa určuje hodnotou 0, 4 metra.

Príloha č. 2 (k § 3 ods. 7)

MAXIMÁLNE DĹŽKY PRIAMOK A KOLMÍC PRI METÓDE
PRAVOUHLÝCH SÚRADNÍC

Por.č.	Úloha	Dĺžka [m]
1	Vytýčenie pomocných bodov na priamke do celkovej dĺžky priamky (platí aj pre zaradenia do priamky okom)	60
2	Určenie pomocného meračského bodu kolmým rajónom, pričom dĺžka rajónu nesmie byť väčšia ako dĺžka od jeho päty po vzdialenejší bod (koniec alebo začiatok) meračskej priamky	30
3	Určenie polohy podrobného bodu – dĺžka kolmice (vrátane polárnej), pričom dĺžka kolmice nesmie byt‘ väčšia ako dĺžka príslušnej meračskej priamky	40

MAXIMÁLNE DĹŽKY ZÁMER PRI POLÁRNEJ METÓDE

Typ prístroja	Použitie na určenie bodov
	Pomocných meračských bodov do dĺžky (m)	Podrobných bodov do dĺžky m
Dvojobrazové dieľkomery s pevnou zá- kladnicou v prístroji (napr. BRT 006	30	60
Dvojobrazové diaľkomery s vodorovnou latou (napr. Redta 002)	60	120
Elektronické diaľkomery	Do dĺžky uvedenej ako dosah konkrétneho diaľkomera, za predpokladu dodržania stanovenej presnoti

Príloha č. 3, str. 1 (k § 13 ods. 5 a k § 20)

ZÁZNAM PODROBNÉHO MERANIA ZMIEN
1. Popisové pole
V popisovom poli záznamu podrobného merania zmien sa vyplnia údaje podľa predtlače.
2. Zápisník
2.1 Obsah zápisníka
Zápisník obsahuje tieto časti:
a) zoznam súradníc daných bodov,
b) odmerané údaje zoradené podľa typov úloh,
c) predpis na výpočet výmer,
Zápisník môže obsahovať aj zoznam súradníc novourčených podrobných bodov (§ 20 ods. 7).
2.2 Číslovanie bodov
Číslovanie bodov sa vykoná podľa týchto zásad:
– číslo bodu je v úplnom tvare, t.j. zložené z čísla záznamu podrobného merania (4 miesta) a z vlastného poradového čísla bodu (4 miesta),
– číslo záznamu podrobného merania zmien sa uvádza len pri tých bodoch, ktoré sú prevzaté z iných záznamov, ku ktorým predmetný zápisník nepatrí,
– pevné body (§ 11 ods. 2) sa číslujú číslami vyššími ako 5000, v rámci záznamu podrobného merania zmien,
– pomocné meračské body (~ 10 ods. 7, § 11 ods. 9) sa číslujú číslami vyššími ako 5000 v rámci záznamu podrobného merania zmien, ak sa predtým číslovali pevné body, v číslovaní pomocných meračských bodov sa pokračuje priebežne po očíslovaní pevných bodov,
– podrobné body sa číslujú priebežne v rámci záznamu podrobného merania zmien,
– pomocné podrobné body (§ 26 ods. 1) nebudú predmetom evidencie v registri súradníc a očíslujú sa číslami vyššími ako 8000 v rámci záznamu podrobného merania zmien.
2.3 Spôsoby zápisov do zápisníka
Spôsoby zápisov do zápisníka sú závislé od použitej metódy merania a konkrétneho typu použitej úlohy. Spôsoby zápisu pre jednotlivé typy úloh sú uvedené na strane 3 až 5 tejto prílohy.
2.4 Označenie metód merania a typu úloh
0 – metóda pravouhlých súradníc
0l – pevná meračská priamka
02 – voľná meračská priamka
03 – konštrukčné omerné miery
1 – polárna metóda
11 – pevné stanovisko
12 – voľné stanovisko
2 – metóda pretínania
21 – priesečník priamok
22 – pretínanie napred
23 – pretínanie nazad
24 – pretínanie z dĺžok
2.5 Zápis daných bodov a ich súradníc
Čísla daných bodov a ich súradnice sa zapíšu do zápisníka do príslušných označených stĺpcov a v stĺpci „typ úlohy“ sa uvedie kód 99. Zápis sa vykoná v úvode zápisníka pred zaznamenaním odmeraných údajov.
2.6 Predpis výpočtu výmer
Predpis výpočtu výmer parciel (dielov) sa vykoná zápisom parcelných čísel v stĺpci „číslo bodu“ a čísel podrobných bodov obvodov parciel v smere chodu hodín v stĺpci „staničenie“, pričom počiatočný bod sa uvedie aj na konci predpisu. Predpis sa vykoná zvlášť pre každú parcelu (diel), ktorej výmeru je potrebné určiť číselne. V stĺpci „typ úlohy“ sa uvedie kód 95. Ak obvod parcely tvorí viac ako 10 podrobných bodov, môžu sa zapísať v stĺpci staničenie vedľa seba v riadkoch, pričom sa oddelia čiarkou.

Príloha č. 3, str. 3

Príloha č. 3, str. 4

Príloha č. 3, str. 5

Príloha č. 4, str. 1 (k § 20)

Príloha č. 4, str. 2

Príloha č. 4, str. 3

Príloha č. 5, str. 1 (k § 22)

Príloha č. 5, str. 2

Prehľad záznamov podrobného merania zmien

Príloha č. 6, str. 1 (k §28 ods. 4)

VYZNAČENIEPLOŠNEJ ZRÁŽKY NA KATASTRÁLNEJ MAPE
1. Vyznačenie plošnej zrážky na mapovom liste vyhotovenom z rozmerovo nezaisteného papiera

Príloha č. 6, str. 2

2. Vyznačenie plošnej zrážky na mapovom liste vyhotovenom z rozmerovo stálej plastovej fólie – okrajový náčrtok

Príloha č. 7, str. 1 (k § 30 ods.2)

VÝPOČET VÝMER PARCIEL (DIELOV)
Komentár k ukážkam výpočtu na str. 2 až 5 prílohy:
Položka č. 1: Pozemok parcelné číslo (ďalej len „parc.č.“) 20 sa rozdeľuje na dva pozemky parc. č. 20/1 a 20/2. Výpočet je vykonaný grafickým spôsobom v jednej skupine.
Položka č. 2: Z pozemku pare. č. 54 sa oddeľujú pozemky pare. č. 54/2 a 54/3. Výpočet je vykonaný kombináciou grafického spôsobu a spôsobu výpočtu zo súradníc podrobných bodov, v jednej skupine.
Položka č. 3: Pozemok parc. č. 72 sa zväčšuje na úkor pozemku parc. č. 73. Výpočet je vykonaný kombináciou grafického spôsobu a spôsobu výpočtu zo súradníc podrobných bodov, v jednej skupine.
Položka č. 4: Pozemok parc. č. 80, ktorého výmera bola určená číselne zo súradníc, sa rozdeľuje na
dva pozemky parc. č. 80/1 a 80/2. Výpočet je vykonaný číselným spôsobom zo súradníc podrobných bodov. Oprava v stĺpci 11 bola priradená k parc. č. 80/1 z tohto dôvodu, že vo výmere tejto parcely vyrovnaním nastala najmenšia odchýlka vzhľadom na zaokrúhlenie číselného výpočtu na m2.
Položka č. 5: Použitie vyrovnávacej parcely pri odstránení chyby v katastrálnom operáte (viď aj str. 2 tejto prílohy).
Položka č. 6: Výpočet výmer v rámci vyhotovenia geometrického plánu. Výpočet sa začína výpočtom a vyrovnaním dielov novovytvorených parciel. Výmery novovytvorených parciel č. ? 37i2 a 139/2 sú vypočítané číselne zo súradníc podrobných bodov. Vyrovnané výmery dielov sú v ďalšom výpočte v skupinách rešpektované ako konečné. Výpočet sa zostaví v obdobnom postupe aj v prípade, že výmery dielov parciel a zostatkov parciel sú určené číselne zo súradníc podrobných bodov.

Príloha č. 7, str. 2

Príloha č. 7, str. 3

Príloha č. 7, str. 4

Príloha č. 7, str. 5

Príloha č. 8, str. 1 (k § 35 ods. 2)

PRÍKLADY OZNAČOVANIA PARCIEL PARCELNÝMI ČÍSLAMI

a) číslo pôvodnej parcely zaniklo a zmenené parcely boli označené novými parcelnými číslami

b) čísla pôvodných parciel nezanikli, ich poloha v mape sa však nezmenila následkom vzniku nových parciel

c) označenie novej parcely líniového tvaru

Príloha č. 8, str. 2

d) označenie nových stavieb a parciel

e) označenie parciel po ich zlúčení

Príloha č. 9 (k § 38 ods. 3)

ROZMERY MAPOVÝCH LISTOV RÔZNYCH MIEROK A HODNOTY
KOEFICIENTOV NA VÝPOČET DĹŽKOVEJ ZRÁŽKY

Príloha č. 10 (k § 38 ods. 3 a 4)

VYZNAĆENIE DĹŽKOVEJ ZRÁŽKY NA MAPE SÚVISLÉHO ZOBRAZENIA
1. Mapa na rozmerovo nezaistenom papieri

2. Mapa na rozmerovo stálej plastovej fólii – okrajový náčrtok


Vyznačenie zmien v okrajovom náčrtku

Príloha č. 12 (k § 42 ods. 4)

ZOBRAZENIE ZMIEN V OKRAJOVOM NÁČRTKU
1. Zmeny v priebehu správnych hraníc, v rozhraní mierok a tried presnosti, ako aj zmeny v meracích metódach mapovania, sa zobrazia podľa schválených podkladov červenou tenkou čiarou a pôvodné neplatné zobrazenie sa prečiarkne. V prípade potreby sa prečiarkne a doplní číslo územia vymedzeného hranicami a zároveň sa zmenia, alebo doplnia údaje uvedené pod príslušným náčrtkom.
2.Schválené zmeny v priebehu hraníc katastrálnych území sa v okrajovom náčrtku máp v súvislom zobrazení, v ktorom sú zobrazené hranice katastrálnych území podľa pôvodných katastrálnych máp, zobrazia tenkou bodkovanou čiarou červenej farby v celom priebehu hraníc katastrálneho územia. Zmena názvu katastrálneho územia sa vykoná preškrtnutím pôvodného názvu a uvedením nového názvu. Zmeny sa vykonajú
takým spôsobom, aby pôvodný stav zostal čitateľný. Zmeny v údajoch o dĺžkovej zrážke sa vykonajú podľa prílohy č. 11.

Príloha č. 13 (k § 39 ods. 10 a 11)

Vzory grafického zobrazenia drobných pozemkov a stavieb, ktorých hranice nie sú v katastrálnej mape zobraziteľné
1. Zobrazenie drobného pozemku alebo stavby bodového typu

Poznámka: Bodka v strede značky – krúžku zobrazuje stred (ťažisko) pozemku alebo stavby.
Stred sa určí meraním. Značka – krúžok má priemer 1 mm.
2. Zobrazenie drobného pozemku alebo stavby líniového typu
a) dĺžka čiarovej značky do 30 m

Poznámka: Začiatok a koniec čiarovej značky sa vyznačí kolmou čiarkou o dĺžke 1 mm.
b) dĺžka čiarovej značky nad 30 mm

Poznámka: V prípade, že predmetná parcela je zobrazená na dvoch alebo viac mapových listoch, vyznačenie parcelného čísla sa vykoná pre každý mapový list osobitne. Ak by mohli vzniknúať pochybnosti alebo nejasnosti o značení parcely parcelným číslom u parciel značnej
dĺžky, vpíše sa parcelné číslo do čiarovej značky viackrát.
3. Zobrazenie drobného pozemku líniového typu pri vodných tokoch

Príloha č. 14, str. 1 (k § 44 ods.5)

Príloha č. 14, str. 2

Príloha č. 15 (k § 52 ods. 1)

VZORY TLAČÍV

Tlačivo ÚGKK SR č. 6.06a/1999
Tlačivo ÚGKK SR č. 6.06b/1999
Tlačivo ÚGKK SR č. 6.54a/1999
Tlačivo ÚGKK SR č. 6.55/1999
Tlačivo ÚGKK SR č. 6.56/1999
Tlačivo ÚGKK SR č. 6.56b/1999